Neustále opakovanie frázy „prichádza silný El Niño“ v posledných mesiacoch vyvoláva obavy a neistotu. Aby sme však plne pochopili jeho dôsledky, je nevyhnutné hlbšie sa ponoriť do tohto javu.
Tento klimatický fenomén, ktorý je súčasťou južnej oscilácie (ENSO), zahŕňa otepľovanie rovníkových vôd Tichého oceánu. Dôsledky javu môžu byť rôzne: zmeny zrážkových vzorcov, anomálne zmeny teploty a extrémne poveternostné javy. Môže spôsobiť povodne alebo suchá, ovplyvniť rast plodín, vyvolať lesné požiare a narušiť morské ekosystémy.
Všetky tieto dôsledky sú nepochybne znepokojujúce, ale namiesto strašenia treba najprv pochopiť pôvod a následky tohto javu.
Počas normálneho roka sú najvyššie teploty morskej hladiny zaznamenané v západnom Tichom oceáne a Indickom oceáne. Tento jav je známy aj ako Indowest Pacific (prípadne Indo-Pacific).
Niekedy však vetry fúkajúce od východu na západ slabnú, čo umožňuje teplej vode pohybovať sa na východ a hromadiť sa pozdĺž rovníka. Ak je more teplejšie, ohrieva sa nad ním aj vzduch, ten stúpa, poháňa zrážky v centrálnom Pacifiku a mení vzorce cirkulácie v atmosfére.
Tento jav je známy ako El Niño a môže ovplyvniť klímu na celom svete. Silný El Niño, v najjednoduchšej definícii, nastáva, keď priemerná teplota morskej hladiny v rovníkovom Pacifiku je najmenej o 1,5 °C teplejšia ako normálne.
Čo je veľmi prekvapujúce na tohtoročnej udalosti El Niño je, že atmosféra nereagovala tak, ako by sme očakávali na základe stúpajúcich teplôt morskej hladiny, uvádza The Conversation, ktorý spochybnil Aarona Levina, atmosférického vedca na Washingtonskej univerzite.
Atlantická hurikánová sezóna 2023 je toho dobrým príkladom. Meteorológovia často používajú El Niño ako predikátor strihu vetra, ktorý môže rozložiť atlantické hurikány. Pretože atmosféra nereagovala okamžite na teplejšiu vodu, vplyv na hurikány v Atlantiku bol mierny.
Keď meteorológovia a klimatológovia hovoria, že sa vyvinie silný El Niño, robia tak na základe predpovedného modelu, ktorému dôverujú. Už vlani na jar boli dynamické prognostické modely veľmi presvedčené o potenciáli silného rozvoja tohto javu.
Ide o veľké modely, ktoré riešia základné fyzikálne rovnice a pridávajú súčasné oceánske a atmosférické podmienky. Štatistické modely vypočítané na základe historických pozorovaní, však sú menej isté. Dokonca aj z hľadiska najnovších prognostických modelov dynamické prognostické modely predpovedajú silnejší El Niño, než uvádzajú štatistické modely.
Počas obzvlášť silných udalostí El Niño trvajú anomálie teploty morskej hladiny počas jari na severnej pologuli často klesnú do apríla alebo mája.
Jedným z dôvodov je to, že El Niño spôsobuje svoj vlastný zánik. Spotrebúva vlastnú teplú vodu a tak sa jej objem zníži. Nakoniec spotrebuje svoje vlastné palivo. Na konci minulých udalostí El Niño teploty morskej hladiny veľmi rýchlo klesali a boli pozorované podmienky, ktoré sa typicky zmenili na La Niña, chladnejší opak El Niño.