Svet sa doslova topí v plastovom odpade. Aj keď sa ho rôzne krajiny snažia spracovať, stále sa po skládkach pohybuje tisíce ton tohto bordelu. Možno však už dlho nebude, a to vďaka zaujímavému objavu vedcov.
Vedci sa už dlho snažili nájsť organizmy, ktoré by sa plastom živili. Výrazne by to pomohlo riešiť problém so spomínaným plastovým odpadom. Podľa najnovšej švajčiarskej štúdie takéto organizmy existujú.
Ide o baktérie. Experti ich našli v Alpách či na Arktíde.
Pripomeňme, že niekoľko druhov baktérií, ktoré sú schopné zožrať plast, sa už podarilo objaviť aj dávnejšie. Všetky ale mali slabinu - dokázali umelú hmotu požierať len pri teplotách nad tridsať stupňov Celsia. Znamená to, že sa im musí pre ich prácu „pritápať“. Celý proces je tak drahý, a hlavne nie je uhlíkovo neutrálny.
Riešením by mohli byť baktérie, ktoré sa plastom živia, ale pritom žijú v oveľa nižších teplotách. Až doteraz nemali vedci šťastie, ale zdá sa, že na jar roku 2023 sa to zmenilo. Skupina expertov zo Švajčiarska totiž oznámila, že presne takéto mikroorganizmy sa podarilo nájsť. A to rovno na dvoch miestach: vo vysokých nadmorských výškach v Alpách priamo vo Švajčiarsku a potom ešte v polárnych oblastiach.
„Preukázali sme, že nové mikrobiálne druhy nájdené v alpských a arktických pôdach dokázali rozkladať biologicky rozložiteľné plasty pri teplote pätnásť stupňov Celzia,“ konštatoval hlavný autor štúdie Joel Rüthi. „Tieto organizmy by mohli prispieť k zníženiu dopadov ľudstva na životné prostredie, pretože vedia pomocou svojich enzýmov recyklovať plasty.“
Rüthi a jeho kolegovia odobrali vzorky devätnástich kmeňov baktérií a pätnástich kmeňov húb, ktoré sa vyskytujú na miestach, kde sú uložené plasty v Grónsku, na Špicbergu a vo Švajčiarsku.
Väčšina plastových odpadkov zo Špicbergu bola nazbieraná počas projektu Swiss Arctic Project 2018, v rámci ktorého študenti vykonávali terénne práce, aby sa na vlastné oči presvedčili o dopadoch klimatických zmien. Hlina zo Švajčiarska zase pochádzala z vrcholu Muot da Barba Peider (2 979 metrov nad morom) a z údolia Val Lavirun, oboje v kantóne Graubünden.
Bádatelia následne otestovali, či by jednotlivé kmene baktérií nedokázali rozkladať sterilné vzorky biologicky nerozložiteľného polyetylénu (PE) a biologicky rozložiteľného polyesteru a polyuretánu (PUR) a tiež dve komerčne dostupné biologicky rozložiteľné zmesi.
„Veľmi nás prekvapilo, že sme zistili, že veľká časť testovaných kmeňov je schopná rozkladať aspoň jeden z testovaných plastov,“ podotkol Rüthi. Najlepšie si v tom podľa neho viedli dva druhy húb z rodov Neodevriesia a Lachnellula, ktoré dokázali rozložiť všetky testované plasty okrem PE.
