Rakúski vedci skúmali hmyz na čelných sklách. Neuveríte, čo našli

Aby nemuseli rakúski vedci zbytočne zabíjať hmyz v prírode, tak sa rozhodli, že budú skúmať zvyšky DNA hmyzu, ktorý sa prilepil na čelné sklá mestských autobusov v Innsbrucku. Predné masky a sklá totiž zachytávajú množstvo hmyzu a vedci sa tak rozhodli, že ich preskúmajú.

Hmyz zohráva v ekosystémoch zásadnú úlohu. Lietajúce druhy sú zodpovedné za približne 80 percent opeľovania rastlín, zatiaľ čo iné, ako napríklad lienky, regulujú populácie škodcov. V dôsledku ľudskej činnosti a klimatických zmien však ich počet neustále klesá. Preto je monitorovanie ich populácií čoraz dôležitejšie.

Lacný a etický zber vzoriek

Rakúski vedci prišli na jednoduchú, no efektívnu metódu. Zbierajú zvyšky hmyzu z predných masiek a okien mestských autobusov, ktoré sú v nepretržitej prevádzke. Následne vzorky podrobia analýze DNA, aby presne určili druhy hmyzu.

„Nový prístup šetrí čas a finančné prostriedky. Vďaka analýze DNA vyhodnocujeme takzvané smrteľné dopravné nehody, teda hmyz zachytený na oknách autobusov počas premávky. Týmto spôsobom monitorovanie nespôsobuje dodatočné úmrtia hmyzu," vysvetlil profesor Michael Traugott, hlavný autor štúdie.

Rozdiely podľa regiónu a ročného obdobia

V rámci pilotného projektu, ktorý prebiehal od apríla do septembra 2024, sa vedcom podarilo v štyroch spolkových krajinách identifikovať až 3455 druhov hmyzu. Najpočetnejšie boli zastúpené dvojkrídlovce (muchy a komáre), s 1900 zistenými druhmi. Prekvapivo sa na sklách našli aj pozostatky nelietavých článkonožcov, ako napríklad pavúkov.

Výskum ukázal, že populácia hmyzu v Rakúsku sa líši nielen regionálne, ale aj sezónne. Napríklad v Tirolsku a Korutánsku bola biodiverzita najväčšia uprostred leta, zatiaľ čo v Hornej a Dolnej Austrii na jar a začiatkom leta. Marjana Ljubisavljevic, koordinátorka projektu, predpokladá, že tieto rozdiely sú spôsobené najmä nadmorskou výškou regiónov.

Našli hmyz, ktorý nečakali

Monitoring pomocou autobusov umožnil vedcom identifikovať aj zriedkavé a invazívne druhy. V Tirolsku boli napríklad nájdené pozostatky krátkokrídleho koníka (Arcyptera microptera), z čeľade ságašovitých, ktorý bol v Rakúsku naposledy pozorovaný v 60. rokoch 20. storočia.

Zároveň sa potvrdila prítomnosť inváznych škodcov, ako je paznechtík mramorovaný (Halyomorpha halys) a vínna muška škvrnitokrídla (Drosophila suzukii). Vedci zdôrazňujú, že táto metóda môže pomôcť aj pri včasnom odhaľovaní potenciálnych prenášačov chorôb, akými sú komáre, čím prispieva k ochrane verejného zdravia.

V súčasnosti prebieha monitorovanie v štyroch spolkových krajinách. Vedci z Innsbrucku však majú ambíciu rozšíriť túto sieť na celé Rakúsko. Veria, že táto metóda je mimoriadne dôležitá v kontexte antropogénnych zmien klímy a prehlbujúcej sa krízy biodiverzity.