Rekordné požiare v Kanade a Európe zanechali výraznú uhlíkovú stopu. Emisie prekonali doterajšie rekordy

Najviac postihnutou oblasťou bola Kanada, kde zúrili masívne lesné požiare naprieč obrovskými plochami boreálnych lesov. Podľa Copernicus-u išlo o jedny z najhorších požiarov od roku 2003, kedy sa začalo so systematickým satelitným sledovaním atmosféry.

Len za mesiac júl boli zaznamenané rekordné hodnoty emisií oxidu uhličitého. Do ovzdušia sa dostali milióny ton tohto skleníkového plynu spolu s množstvom ďalších znečisťujúcich látok.

Experti tvrdia, že k extrémnej situácii prispela kombinácia mimoriadne vysokých teplôt, dlhodobého sucha a silného vetra. Tieto podmienky vytvorili ideálne prostredie pre rýchle a nekontrolovateľné šírenie požiarov, ktoré si v mnohých prípadoch vyžiadali evakuácie a obrovské nasadenie hasičských zložiek.

Znepokojujúce údaje prichádzajú aj z Európy, predovšetkým zo stredomorských krajín. Grécko, Taliansko, Španielsko a Portugalsko čelili viacerým ohniskám požiarov, ktoré vznikli v dôsledku extrémnych horúčav a sucha. Podobne ako v Kanade, aj tu požiare výrazne ovplyvnili kvalitu ovzdušia.

Emisie prekonali rekordy

Copernicus zaznamenal výrazný nárast koncentrácií jemných prachových častíc PM2.5, ktoré predstavujú vážne zdravotné riziko. Najviac sú ohrozené deti, seniori a osoby trpiace ochoreniami dýchacích ciest. V niektorých regiónoch sa hodnoty PM2.5 pohybovali výrazne nad odporúčané limity Svetovej zdravotníckej organizácie.

Vedci zdôrazňujú, že ide o jasný dôkaz narastajúceho vplyvu klimatickej zmeny. Teplejšie a suchšie letá vytvárajú podmienky na častejší a ničivejší výskyt požiarov, pričom emisie z týchto požiarov ďalej zhoršujú globálne otepľovanie. Vzniká tak nebezpečný začarovaný kruh, ktorého dôsledky sa prejavujú čoraz viditeľnejšie.

Zverejnená správa Copernicusu preto vyzýva vlády a príslušné inštitúcie na posilnenie opatrení v oblasti prevencie a adaptácie na klimatické zmeny. Podľa odborníkov je potrebné zlepšiť manažment lesov, rozšíriť výstražné systémy a investovať do infraštruktúry na zvládanie požiarov.

Ak sa nezmení prístup ku klimatickej politike a adaptáciám, podľa Copernicusu budú takéto extrémy čoraz častejšie. Leto 2025 je len ďalšou výstrahou, že klimatické zmeny už nie sú hrozbou budúcnosti, ale realitou súčasnosti.