Ročne vyhadzujeme mäso z 18 miliárd zvierat. Najdôležitejšia bude zmena správania
Vo svete sa ročne vyhodí mäso až z 18 miliárd hospodárskych zvierat.
Vo svete sa ročne vyhodí mäso až z 18 miliárd hospodárskych zvierat. Výskum holandských vedcov ukázal, že v roku 2019 sme týmto spôsobom prišli o vyše 50 miliárd ton mäsa. Ako vedci vysvetlili, vedieť, koľko zvierat márne uhynie, môže povzbudiť ľudí, aby zmenili svoje stravovanie.
Produkcia mäsa každoročne prispieva k viac ako 14 percentám celosvetových emisií skleníkových plynov. Najvážnejší vplyv na životné prostredie má chov hovädzieho dobytka, no znečisťujúce látky produkuje aj chov sliepok, prasiat a oviec.
Priemyselné poľnohospodárstvo je často spojené s nedostatočným pohybom a prílišným stresom zvierat. Ako ukazuje štúdia publikovaná v časopise „Sustainable Production and Consumption“, ich utrpenie je často márne.
Vyhadzujeme milióny ton mäsa
Vedci z Leidenskej univerzity analyzovali údaje o celosvetovej produkcii mäsa a spotrebe šiestich najpopulárnejších hospodárskych zvierat: hovädzieho dobytka, prasiat, kurčiat, moriek, oviec a kôz.
Štúdia sa opierala o štatistiky z roku 2019, aby sa vyhla nezrovnalostiam spôsobeným pandémiou COVID-19. Na základe toho vypočítali, koľko zvierat a koľko ton mäsa sa nikdy nedostalo na ľudské stoly.
Výsledky ukázali, že mäso z 18 miliárd zvierat, najmä kurčiat, moriek a prasiat, sa v priebehu roka vyhodilo. To sa rovnalo 52,4 miliónom ton jedlého vykosteného mäsa, teda zhruba šestine všetkého mäsa vyprodukovaného na svete. Ako vysvetlila Juliane Klaura, vedúca autorka analýzy, dôvody sú rôzne.
„V rozvojových krajinách sa straty zvyčajne vyskytujú na začiatku procesu, napríklad dobytok umiera na choroby alebo sa mäso kazí počas skladovania či prepravy. V priemyselných krajinách pochádza väčšina odpadu od spotrebiteľov. Supermarkety sú preplnené, reštaurácie predávajú menej porcií ako navaria a domácnosti vyhadzujú zvyšky. Tu dochádza k najväčšiemu mäsovému odpadu."
Klaura dodala, že z hľadiska počtu obyvateľov dopadli obzvlášť zle Spojené štáty, Južná Afrika a Brazília, pričom najviac mäsa sa vyhodilo v Číne.
Potrebná je zmena správania
Vedecký tím analyzoval aj pohodu hospodárskych zvierat, hoci, ako povedala Klaura, „utrpenie zvierat je ťažšie kvantifikovať a percentovať“. Vedci zdôraznili, že neexistuje univerzálne riešenie, ako sa každoročne vysporiadať s obrovskými stratami mäsa.
Vedci si uvedomujú, že zmeny v stravovaní môžu byť zložitou témou a mnohí ľudia môžu mať pocit, že volanie po menšom množstve mäsa im odoberá dôležitú časť stravy. Emócie, ktoré táto diskusia vyvoláva, môžu odrádzať od zavedenia vhodných zmien zákona.
Výskumníci zdôraznili, že uznanie, že miliardy zvierat zabitých každý rok sa ani nezjedia, by mohlo byť dôležitým prvým krokom správnym smerom.
