Európa čelí novej, málo viditeľnej, no mimoriadne vážnej bezpečnostnej hrozbe. Tentoraz neprichádza zo zeme ani z mora, ale z obežnej dráhy Zeme, kde sa odohrávajú manévre, ktoré znepokojujú vojenských aj civilných expertov.
Európski bezpečnostní analytici upozorňujú, že dve ruské kozmické lode mohli v posledných rokoch cielene zachytávať komunikáciu kľúčových európskych satelitov. Podľa ich hodnotenia existuje riziko nielen úniku citlivých dát, ale aj možnosti, že by Moskva dokázala satelity ovládať, meniť ich dráhu alebo ich dokonca vyradiť z prevádzky. Na tieto zistenia upozornil aj denník Financial Times.
Podľa dostupných orbitálnych dát a pozorovaní zo Zeme ruské satelity Luch-1 a Luch-2 v posledných troch rokoch mimoriadne intenzívne sledovali európske družice na geostacionárnej dráhe. Práve tieto satelity zohrávajú kľúčovú úlohu, pretože zabezpečujú telekomunikačné služby, prenos dát, televízne vysielanie, ale aj vojenskú komunikáciu pre Európu, veľkú časť Afriky a Blízkeho východu. Západné vojenské a civilné vesmírne agentúry si všimli, že ruské stroje sa k nim opakovane približovali na nezvyčajne malú vzdialenosť, čo sa v prostredí geostacionárnej dráhy považuje za riskantné a potenciálne nebezpečné správanie.
Najmä satelit Luch-2, ktorý bol vypustený v roku 2023, sa podľa analytikov priblížil až k sedemnástim európskym satelitom. V ich blízkosti sa zdržoval celé týždne, čo výrazne presahuje bežné správanie pozorovacích či servisných družíc. „Oba satelity sú podozrivé z vykonávania signálovej spravodajskej činnosti,“ uviedol generálmajor Michael Traut, šéf nemeckého vojenského vesmírneho veliteľstva. Podľa neho existuje dôvodné podozrenie, že cieľom týchto manévrov bolo zachytávanie komunikácie medzi satelitmi a pozemnými riadiacimi stanicami.
Vysokopostavený predstaviteľ jednej z európskych spravodajských služieb Financial Times upozornil, že ruské satelity sa s veľkou pravdepodobnosťou snažili dostať do úzkeho kužeľa dátových lúčov, ktoré satelity vysielajú smerom k Zemi. Práve v týchto lúčoch sa nachádzajú citlivé informácie, vrátane riadiacich dát. Tie umožňujú operátorom upravovať dráhu satelitov, meniť ich orientáciu alebo riešiť technické poruchy. Problémom podľa expertov je, že časť týchto komunikačných systémov nie je dostatočne šifrovaná, keďže mnohé európske satelity boli vypustené ešte v čase, keď neboli k dispozícii moderné palubné počítače a pokročilé bezpečnostné technológie.
Manévre ruských satelitov prichádzajú v období, keď Rusko podľa európskych vlád stupňuje hybridnú vojnu proti Západu. Tá zahŕňa nielen kybernetické útoky a dezinformačné kampane, ale aj fyzické sabotážne operácie, ako sú poškodzovanie podmorských internetových káblov či energetickej infraštruktúry. V tomto kontexte sa vesmír čoraz viac považuje za ďalšie potenciálne bojisko, ktoré by mohlo ochromiť fungovanie moderných štátov.
Podľa expertov má Rusko jeden z technologicky najvyspelejších programov vesmírnej špionáže na svete a v oblasti sledovania cudzích satelitov postupuje mimoriadne agresívne. „Satelitné siete sú Achillovou pätou moderných spoločností. Ktokoľvek ich napadne, môže paralyzovať celé národy,“ vyhlásil nemecký minister obrany Boris Pistorius v prejave zo septembra minulého roka. Podľa neho ruské aktivity predstavujú zásadnú hrozbu nielen pre Európu, ale pre globálnu bezpečnosť, a ide o riziko, ktoré už nemožno ďalej ignorovať.
Odborníci zároveň upozorňujú, že samotné satelity Luch-1 a Luch-2 pravdepodobne nemajú schopnosť priamo rušiť alebo ničiť iné družice. Ich význam však spočíva v niečom inom. Získavaním detailných informácií o fungovaní európskych satelitných systémov mohli Rusku poskytnúť cenné dáta o tom, ako tieto systémy narušiť – či už zo Zeme pomocou rušiacich signálov, alebo priamo z obežnej dráhy.
Generálmajor Traut sa domnieva, že ruské satelity mohli zachytiť takzvané „veliteľské spojenie“, teda komunikačný kanál medzi satelitom a jeho pozemným riadením. Ak by mala cudzia moc k dispozícii dostatok informácií o tomto spojení, teoreticky by mohla vysielať falošné príkazy. Následkom by mohlo byť vychýlenie satelitov z dráhy, ich postupná strata kontroly alebo dokonca pád z obežnej dráhy, čo by malo vážne dôsledky pre civilnú aj vojenskú infraštruktúru.
Otázkou zostáva, či bolo cieľom ruských aktivít najmä Severoatlantické aliancia. Podľa Belindy Marchandovej zo spoločnosti Slingshot Aerospace sa Luch-2 pohyboval v blízkosti satelitov, ktoré slúžia nielen na komerčné účely, ale aj pre vládne a obranné systémy. Orbitálny analytik Norbert Pouzin z francúzskej spoločnosti Aldoria dodal, že satelit opakovane navštevoval rovnakých operátorov, čo naznačuje konkrétny a cielený záujem. „Všetci títo operátori sú prepojení s NATO,“ uviedol Pouzin.
Znepokojenie v Európe zvyšuje aj fakt, že Rusko v poslednom období svoje aktivity vo vesmíre ešte zintenzívnilo. Dôkazom má byť minuloročné vypustenie ďalších dvoch satelitov, Cosmos 2589 a Cosmos 2590, ktoré podľa odborníkov disponujú podobnými manévrovacími schopnosťami ako satelity série Luch. To naznačuje, že vesmírna špionáž sa stáva stabilnou a dlhodobou súčasťou ruskej vojenskej stratégie.
Pre Európu to znamená nutnosť prehodnotiť bezpečnosť satelitných systémov, investovať do lepšieho šifrovania a posilniť monitorovanie diania na obežnej dráhe. Ako upozorňujú experti, hoci sa vesmír môže zdať vzdialený, jeho bezpečnosť má priamy vplyv na každodenný život – od navigácie a komunikácie až po fungovanie energetických sietí či obranných systémov. Práve preto sa dianie nad našimi hlavami stáva jednou z kľúčových bezpečnostných tém súčasnosti.