Ruské útoky zvyšujú riziko jadrovej katastrofy na Ukrajine

Jedným z najznepokojivejších príkladov je laboratórium v Charkove, kde sa nachádza experimentálne zariadenie s názvom Neutron Source. V jeho priestoroch je uskladnených niekoľko desiatok kilogramov obohateného uránu, informuje CNN Prima News. V prípade, že by sa tento materiál rozptýlil, mohlo by dôjsť ku kontaminácii rozsiahlej časti mesta.

Budova stojí len približne 22 kilometrov od frontovej línie a ukrajinské úrady uvádzajú, že od začiatku vojny bola zasiahnutá už 74-krát. Ako uviedol zástupca hlavného inžiniera charkovského výskumného centra Oleksandr Bykhun, pracovníci sú síce na útoky zvyknutí, no riziko ostáva stále extrémne vysoké.

Pozornosť medzinárodného spoločenstva sa od začiatku vojny sústredila predovšetkým na jadrovú elektráreň v Záporoží, ktorá je najväčšia v Európe a ktorú kontrolujú ruské jednotky. Okrem nej sa však na území Ukrajiny nachádza dlhý zoznam ďalších zariadení, ktoré môžu byť v prípade zásahu mimoriadne nebezpečné. Patrí sem aj elektráreň v Černobyle, miesto najhoršej jadrovej havárie v dejinách, ale aj sklady vyhoreného paliva a výskumné reaktory.

Nebezpečenstvo sa zväčšuje s každým ďalším mesiacom trvania konfliktu. Niektoré zariadenia disponujú modernými bezpečnostnými systémami, no ani tie nedokážu odolať priamemu zásahu bombou alebo raketou. Odborníci upozorňujú, že je zázrakom, že doteraz nedošlo k jadrovej havárii. Bruno Chareyron, poradca francúzskej komisie pre nezávislý výskum radiácie, konštatoval, že situácia je nesmierne nebezpečná a Európa mala zatiaľ iba šťastie.

Záporožie a Charkov ako jadrové ohniská rizika

Riziko jadrového incidentu sa prejavilo už v prvých dňoch invázie v roku 2022. Ruské jednotky vtedy vstúpili na územie cez černobyľskú zónu, čím rozvírili prach obsahujúci zvyšky plutónia, cézia a ďalších rádioaktívnych látok. Tento krok vyvolal obavy z možného narušenia stability územia. Situácia sa zopakovala vo februári 2025, keď ruský dron prerazil ochrannú konštrukciu nad ruinami štvrtého reaktora v Černobyle. Hoci nedošlo k úniku radiácie, narušila sa integrita tesnenia, čo znovu otvorilo otázku bezpečnosti tohto miesta.

Záporožská elektráreň bola už niekoľkokrát poškodená a v roku 2023 sa ocitla v kritickej situácii po zničení hrádze, ktorá zabezpečovala primárny zdroj chladenia reaktorov. Odvtedy je závislá na záložných systémoch a dvoch elektrických vedeniach, pričom jedno z nich je kvôli bojom často vyradené z prevádzky. Problémom čelili aj ruské zariadenia – napríklad v Kurskej oblasti musela tamojšia elektráreň znížiť výkon po tom, čo trosky zostreleného ukrajinského dronu poškodili transformátorovú stanicu.

Ukrajinská vláda opakovane obviňuje Rusko z úmyselného vyvolávania strachu z jadrovej katastrofy. Útok dronom na Černobyľ sa navyše odohral tesne pred začiatkom Mnichovskej bezpečnostnej konferencie, čo viacerí predstavitelia na Západe interpretovali ako symbolický odkaz Moskvy. Podľa nich ide o pokus zastrašiť Európu a ukázať, že jadrové riziko môže byť použitím vojenskej sily kedykoľvek vyvolané.

Samotný Charkovský fyzikálny inštitút, kde sa nachádza zariadenie Neutron Source, má dlhú a zložitú históriu. V minulosti sa podieľal aj na vývoji prvých sovietskych jadrových zbraní. V roku 2010 sa zaviazal ukončiť prácu s uránom vhodným pre výrobu zbraní, no stále uchováva extrémne nebezpečné materiály. Presné množstvo uránu ukrajinské úrady nezverejňujú, ale je známe, že ide o vysoko obohatený materiál, ktorý je omnoho rádioaktívnejší než palivo v jadrových elektrárňach.

Samotné zariadenie je rozsiahle – jeho jadro má veľkosť autobusu a dopĺňa ho urýchľovač častíc s dĺžkou približne 27 metrov. Budova, v ktorej sa nachádza, však nebola nikdy navrhnutá tak, aby odolala priamym zásahom dronov, rakiet či delostrelectva. To, že bola už desiatkykrát poškodená, podľa ukrajinských úradov jasne dokazuje, že ide o cielené útoky a nie náhodné zásahy.

Situácia v laboratóriu je vážna aj z pohľadu jeho pracovníkov. Dennodenne zažívajú otrasy spôsobené výbuchmi, ktoré zasahujú aj kontrolnú miestnosť. Rázové vlny zničili časť omietky v tesnej blízkosti zariadenia, čo poukazuje na jeho extrémnu zraniteľnosť. Ak by došlo k priamemu zásahu, následky by mohli presiahnuť hranice Charkova a zasiahnuť celý región.

Z pohľadu jadrovej bezpečnosti sa Ukrajina nachádza v jednej z najrizikovejších situácií od konca studenej vojny. Kým Západ sa snaží posilňovať medzinárodnú kontrolu a bezpečnostné opatrenia, realita vojny ukazuje, že ani tie najprísnejšie pravidlá nedokážu zabrániť hrozbe, ak sa jadrové objekty stávajú terčom rakiet a dronov. Budúcnosť ukáže, či sa Európe podarí vyhnúť katastrofe, ktorá by mohla zatieniť všetky doterajšie následky konfliktu.