Vodná nádrž Ružín pri Margecanoch sa opäť stala miestom rozsiahleho čistenia. Dobrovoľníci z občianskeho združenia Čisté vody Slovenska odstraňovali naplavený odpad, ktorý sa do priehrady dostal po zvýšených prietokoch riek.
V sobotu sa pri Ružíne opäť rozbehla náročná práca, ktorej cieľom bolo zbaviť priehradu ďalších vrstiev naplaveného odpadu. Informuje o tom portál teraz.sk.
Predseda občianskeho združenia Čisté vody Slovenska Jozef Kojecký pre uviedol, že objem odstráneného materiálu odhadujú približne na 80 ton. Ide o kombináciu rôznych druhov odpadu, ktorý sa v nádrži hromadí najmä po výdatnejších zrážkach.
Aktuálne čistenie nadväzuje na práce z konca novembra, keď sa situácia skomplikovala technickým problémom. Počas manipulácie s odpadom a jeho odvážania sa vtedy uvoľnila sieť norných stien, ktoré slúžia na zachytávanie plávajúcich nečistôt. V dôsledku toho sa časť už stiahnutého odpadu musela zbierať znova, čo výrazne predĺžilo a skomplikovalo celý proces.
Ružínska priehrada dlhodobo zachytáva odpad, ktorý do nej prinášajú rieky Hornád a Hnilec. Obe rieky pretekajú viacerými obcami a mestami a ústia priamo do vodnej nádrže. „Riešime znečistenie a sťahovanie norných stien, na ktorých sa zachytáva naplavený odpad z katastrov miest a obcí nachádzajúcich sa vyššie po toku Hornádu a Hnilca. Tieto dve rieky vtekajú do Ružínskej priehrady a po každom väčšom daždi prinášajú obrovské množstvo odpadu,“ vysvetlil Kojecký.
Práve počasie zohráva v tomto probléme kľúčovú úlohu. Intenzívne zrážky, prívalové dažde a rýchle zvýšenie hladín riek spôsobujú, že sa z brehov, lesov a urbanizovaných oblastí splavuje všetko, čo sa voľne nachádza v okolí vodných tokov. Do priehrady sa tak dostáva komunálny odpad, zvyšky dreva, konáre, ale aj rôzne predmety, ktoré do prírody nepatria.
Dobrovoľníci si však všímajú aj istý pozitívny posun. Podiel plastového odpadu a fliaš je podľa nich výrazne menší ako v minulých rokoch. „Dovolím si povedať, že je takmer jedna k jednej s drevným odpadom, ktorý vzniká napríklad vtedy, keď vietor poláme stromy,“ doplnil Kojecký. To naznačuje, že osvetové kampane a lepšie nakladanie s plastmi môžu mať postupne viditeľný efekt, hoci problém úplne nezmizol.
Drevitý materiál však zostáva veľkou výzvou. Polámané stromy, konáre a kusy dreva sa do riek dostávajú najmä počas silného vetra, búrok a dlhšie trvajúcich dažďových epizód. Klimatické extrémy, ktoré sa v posledných rokoch vyskytujú častejšie, tak nepriamo prispievajú k zvyšovaniu množstva naplaveného odpadu vo vodných nádržiach.
Dobrovoľníci zároveň upozorňujú, že čistenie je fyzicky aj technicky veľmi náročné. Vyžaduje si špeciálnu techniku, koordináciu viacerých ľudí a nemalé finančné prostriedky. Ak nenastanú ďalšie intenzívne zrážky alebo sa pri manipulácii opäť nepretrhne sieť, v tomto roku už ďalšie čistenie neplánujú.
Významnú pomoc v tomto smere poskytol Košický samosprávny kraj, ktorý združenie podporil finančne. Prostriedky boli využité najmä na opravu norných stien, ktoré sú základným nástrojom pri zachytávaní odpadu ešte predtým, než sa rozptýli po celej nádrži. Podľa Kojeckého ide o pomoc, ktorá výrazne uľahčila riešenie dlhodobého problému.
Čistenie vodnej nádrže je dlhoročnou „tradíciou“. Pred troma rokmi pri upratovaní našli aj granát. Viac vo videu:
Ružínska priehrada je dôležitým vodohospodárskym dielom, ale aj miestom rekreácie a zdrojom pitnej vody. Pravidelné čistenie a prevencia znečistenia sú preto kľúčové nielen z environmentálneho, ale aj z bezpečnostného a zdravotného hľadiska. Prípad Ružína opäť ukazuje, aký úzky je vzťah medzi počasím, ľudskou činnosťou a stavom našich vôd.