Počet zemetrasení v oblasti gréckeho ostrova Santorini rýchlo narastá. K otrasom dochádza každých pár minút a aj dnes ostrovom otriaslo silné zemetrasenie, ktoré dosiahlo magnitúdu 5,2.
V oblasti gréckych ostrovov už niekoľko dní prebieha dlhá a početná séria menších zemetrasení. Otrasy sú zaznamenávané v rozmedzí len niekoľkých minút, pričom zem sa trasie stále viac a čoraz silnejšie, čo je veľmi znepokojujúce.
Kým v uplynulých dňoch šlo len o slabé zemetrasenie, od včera sila zemetrasení narastá. V pondelok sa objavilo zemetrasenie s magnitúdou 5,0 a dnes bolo zaznamenané ešte silnejšie zemetrasenie, a to o sile 5,2 magnitúdy.
Tento doteraz najsilnejší otras bol zaznamenaný dnes o 14:04 h a zemetrasenie bolo natoľko silné, že ho pocítili aj na Kréte.
Niet sa čo čudovať, že na Santorini a v okolitých ostrovoch dochádza k masovej panike. Ľudia v davoch opúšťajú postihnuté grécke ostrovy v obave pred veľkým a ničivým zemetrasením. Ostrovy opustilo už 9 000 ľudí. Podľa denníka El País odišlo približne 6 000 osôb trajektmi a ďalších 2 500 letecky.
Správa EMSC uvádza spolu až 815 zaznamenaných otrasov od 28. januára do dnešného dňa a čísla stále narastajú. Epicentrá týchto zemetrasení sa nachádzajú približne 25 km severovýchodne od Santorini v oblasti neobývaného ostrova Anydros, s hypocentrom od 5 do 15 km.
Seizmológovia uvádzajú, že ide o tektonické zemetrasenia, nie vulkanické, čo znamená, že nie sú spojené s aktivitou miestneho vulkánu. David Pyle, profesor vied o Zemi na Oxfordskej univerzite, vysvetlil, že súčasná seizmická sekvencia sa zdá byť spôsobená aktiváciou niekoľkých zlomov.
Čo však vedcov znepokojuje, je frekvencia a zosilnenie otrasov, ktoré by mohli predznamenať silnejšiu udalosť. Seizmológovia varujú, že súčasná sekvencia otrasov by mohla naznačovať príchod silnejšieho zemetrasenia.
Hoci vedci súhlasia s tým, že súčasné zemetrasenia sú spôsobené najmä tektonickými pohybmi, nevylučujú celkom možnú súvislosť s podzemnou magmatickou aktivitou. V skutočnosti je stále veľmi málo známe o hlbokých magmatických systémoch, ktoré živia sopky, povedal profesor Pyle.
Okrem iného panujú tiež obavy o vznik vlny tsunami v dôsledku týchto silnejúcich podmorských zemetrasení. Grécke ostrovy a egejské pobrežie Turecka sa obávajú nielen pohybov zeme, ale aj prípadných vĺn tsunami, ktoré môžu podľa expertov v Ankare spôsobiť vlny vysoké až 7 metrov.