Santorini zažilo ničivé zemetrasenie s magnitúdou 7,8 už v minulosti
Zemetrasenia na gréckych ostrovoch nie sú ničím neobvyklým a už od dávnych čias sú súčasťou života miestnych obyvateľov.
Zemetrasenia na gréckych ostrovoch nie sú ničím neobvyklým a už od dávnych čias sú súčasťou života miestnych obyvateľov. Ničivé zemetrasenia neraz zažíval v minulosti aj ikonický ostrov Santorini.
Kykladské ostrovy a najmä oblasť medzi Santorini a Amorgos boli nedávno zasiahnuté intenzívnou seizmickou aktivitou, ktorá sa začala 27. januára 2025.
Roj, ktorý sa pôvodne vyznačoval otrasmi nízkej magnitúdy, zaznamenal progresívny nárast uvoľnenej energie, ktorý vyvrcholil 4. februára udalosťou s magnitúdou 5,3.
Oblasť je dobre známa svojou seizmickou zraniteľnosťou s dlhou históriou ničivých zemetrasení, ktoré sú často spojené so sopečnou činnosťou ostrova, aj keď tentokrát majú pravdepodobne tektonický pôvod.
Neustále pod hrozbou zemetrasenia
Jedna z najničivejších udalostí v novodobej histórii Santorini sa datuje do 9. júla 1956 , keď oblasť zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 7,8 .
Toto zemetrasenie, považované za najničivejšie v 20. storočí v regióne, spôsobilo zrútenie mnohých stavieb a sprevádzalo ho tsunami s vlnami vysokými až 25 metrov.
Ostrov Amorgos utrpel rozsiahle štrukturálne škody a zemetrasenie si vyžiadalo 53 obetí, zatiaľ čo Santorini vážne postihli kolapsy a evakuácie.
Severná Kréta a Kalymnos tiež utrpeli značné vplyvy, pričom došlo k poškodeniu pobrežnej a prístavnej infraštruktúry. Po zemetrasení nasledoval silný dotras s magnitúdou 6,9, ktorý situáciu ešte zhoršil.
Zemetrasenia ako súčasť života už od dávnych čias
Keď sa pozrieme ešte hlbšie do minulosti, najvýznamnejšia seizmická udalosť súvisiaca so Santorini je spojená s minojskou erupciou, ku ktorej došlo okolo roku 1600 pred Kristom.
Táto katastrofická erupcia s indexom sopečnej výbušnosti odhadovaným medzi 6 a 7 spôsobila sériu silných zemetrasení a ničivé tsunami s vlnami dosahujúcimi 30 metrov.
Osada Akrotiri bola úplne pochovaná pod 60 metrami popola, zatiaľ čo kolaps sopečnej kaldery významne zmenil morfológiu ostrova.
Táto udalosť sa často spája s úpadkom minojskej civilizácie, čo znamená epochálnu zmenu v dejinách Stredomoria.
Ďalšia významná epizóda sa datuje do roku 1650, keď podmorská erupcia sopky Kolumbo, ktorá sa nachádza niekoľko kilometrov od Santorini, spustila sériu varovných zemetrasení, po ktorých nasledovala tsunami s vlnami vysokými 12 metrov.
Udalosť si vyžiadala smrť 70 ľudí, ktorí umreli najmä po vdýchnutí toxických plynov či v záplavách spôsobených tsunami.
Aký scenár čaká Santorini dnes?
Súčasná seizmická sekvencia vyskytujúca sa medzi januárom a februárom 2025, s viac ako 1 000 zaznamenanými otrasmi, vykazuje určité podobnosti so vzorom z roku 1956, hoci maximálna doteraz zaznamenaná magnitúda je výrazne nižšia.
Odborníci pozorne sledujú zlom Santorini-Amorgos, ktorý je historicky zodpovedný za seizmické udalosti vysokej intenzity.
Kombinácia tektonickej aktivity a vulkanických javov robí Santorini jednou z oblastí s najvyšším seizmickým rizikom vo východnom Stredomorí s cyklami ničivých udalostí, ktoré sa opakujú v intervaloch približne 150 –200 rokov.
Vývoj súčasného roja zostáva sledovaný, pričom pozornosť vedcov sa sústreďuje na možnosť, že otrasy by mohli byť predzvesťou intenzívnejšej udalosti alebo reaktivácie sopečnej aktivity.
Seizmická a vulkanologická história ostrova slúži ako neustála pripomienka potreby neustáleho monitorovania a preventívnych opatrení na ochranu obyvateľstva a infraštruktúry jednej z najznámejších turistických destinácií na svete.
