Satelit, ktorý mal odhaliť najväčších znečisťovateľov metánom, zlyhal. Jeho osud zostáva záhadou

O udalosti informuje spravodajský portál ČT24, ktorý uvádza, že výpadok nastal už v júni a definitívny koniec misie potvrdila začiatkom júla nezisková organizácia Environmental Defense Fund (EDF), ktorá projekt financovala. Misia, ktorej cieľom bolo zmapovať pôvod emisií silného skleníkového plynu – metánu, tak predčasne skončila, a to len 15 mesiacov po vypustení satelitu na obežnú dráhu.

Družica MethaneSAT mala byť revolučným nástrojom v boji proti klimatickej zmene. Jej hlavným cieľom bolo s vysokou presnosťou identifikovať konkrétne miesta a spoločnosti, ktoré vypúšťajú veľké množstvá metánu do atmosféry. Tento plyn má podľa vedcov zhruba 80-krát vyšší krátkodobý otepľovací účinok ako oxid uhličitý. Misia mala trvať minimálne päť rokov a poskytovať detailné dáta, ktoré mohli byť podkladom pre klimatické politiky a regulačné opatrenia.

Problém však nastal 20. júna, keď družica nečakane prestala komunikovať so Zemou. Podľa vedúceho misie Stevena Hamburga bol výpadok úplne nepredvídateľný, pretože až do tohto momentu sa družica správala normálne. Od tej chvíle už neposielala žiadne dáta a vedci s ňou stratili akýkoľvek kontakt.

Odborníci z EDF sa pokúšajú prísť na príčinu zlyhania. Zatiaľ však ostáva osud satelitu nevysvetlený.

Aj keď satelit zlyhal, nejaké dáta predsa len priniesol

MethaneSAT bola financovaná z rôznych zdrojov. Hlavným sponzorom bol Earth Fund miliardára Jeffa Bezosa, ktorý do projektu investoval 100 miliónov dolárov. Prispela však aj novozélandská vesmírna agentúra a do spolupráce sa zapojilo vyše štyridsať výskumných inštitúcií, ako aj desiatky firiem z celého sveta. Na projekte sa podieľali aj technologickí inovátori, napríklad Tony Fadell – americký inžinier, ktorý sa podieľal na vývoji iPodu a iPhonu. Práve Fadell veril v obrovský prínos misie a jej schopnosť znížiť globálne emisie skleníkových plynov až o 30 percent.

Podľa odborného časopisu Science predstavuje výpadok MethaneSAT významnú stratu v globálnych schopnostiach monitorovať metánové emisie. Družica mala jedinečnú schopnosť detegovať aj emisie z geograficky rozptýlených oblastí, ako je poľnohospodárska činnosť, chov dobytka alebo pestovanie ryže – teda zdroje, ktoré bývajú ťažko identifikovateľné a často unikajú kontrole.

Na rozdiel od existujúcich satelitov, ako napríklad Sentinel-5 z dielne Európskej vesmírnej agentúry, MethaneSAT sľubovala presnosť na úrovni konkrétnych ropných polí či plynárenských zariadení. Zatiaľ čo niektoré iné satelity dokážu metán monitorovať v širokom meradle alebo identifikovať veľké bodové zdroje, žiaden z nich nemá takú kombináciu presnosti a rozsahu, akú mala priniesť práve zaniknutá družica.

Aj napriek tomu, že misia skončila predčasne, nie je úplne bez výsledkov. Počas svojej krátkej aktívnej fázy totiž MethaneSAT stihla získať určité množstvo dát, ktoré môžu byť po podrobnej analýze stále užitočné. EDF tiež plánuje využiť vyvinuté algoritmy a analytické nástroje na spracovanie údajov, čo môže v budúcnosti poslúžiť pri príprave nových družíc alebo vylepšení existujúcich monitorovacích systémov.

Zlyhanie projektu tak nie je len technologickým neúspechom, ale aj mementom pre klimatickú vedu. Ukazuje, aké náročné a krehké sú misie, ktoré si kladú za cieľ priniesť komplexné dáta o životnom prostredí. V čase, keď svet čelí dramatickým dôsledkom klimatickej zmeny, je strata takéhoto nástroja bolestivá. Nejde len o peniaze, ale najmä o čas – a ten pri klimatickej kríze hrá proti nám.