September 2025 priniesol prekvapenie – po dvoch rekordne horúcich rokoch sa planéta mierne ochladila. Európa zažila nečakaný pokles teplôt, no oceány zostávajú extrémne teplé a ľad na póloch ďalej mizne.
Podľa klimatickej služby Copernicus bol september 2025 síce tretím najteplejším septembrom v histórii meraní, no zároveň chladnejším ako rekordné mesiace v rokoch 2023 a 2024. V Európe sa najvýraznejšie prejavili chladné anomálie v západných regiónoch, zatiaľ čo východ kontinentu zažíval teplejšie počasie.
Podľa údajov ERA5 dosiahla priemerná globálna teplota vzduchu na povrchu +16,11 °C, čo je o 0,66 °C viac ako dlhodobý priemer za roky 1991 – 2020. Hoci ide o tretí najteplejší september v histórii, bol o 0,27 °C chladnejší než rekordný september 2023 a o 0,07 °C chladnejší než september 2024.
„Globálna teplotná situácia zostáva stabilná a stále veľmi vysoká, no mierne ochladenie naznačuje prechodné obdobie po extrémne teplých rokoch,“ uviedla Samantha Burgessová zo služby Copernicus. Dodala, že pretrvávajúce vysoké hodnoty sú dôsledkom akumulácie skleníkových plynov v atmosfére.
Priemerná 12-mesačná teplota od októbra 2024 do septembra 2025 bola o 1,51 °C vyššia než predindustriálna úroveň, čo podľa vedcov potvrdzuje, že planéta sa aj napriek krátkodobým výkyvom stále nachádza v období dlhodobého otepľovania.
V Európe dosiahla priemerná teplota za september +15,95 °C, teda o 1,23 °C viac ako priemer z rokov 1991 – 2020. Východná Európa a Fínsko zaznamenali nadpriemerné hodnoty, zatiaľ čo západná Európa – najmä Francúzsko, Benelux a západné Nemecko – zažili mierne chladnejší september, s teplotami do jedného stupňa pod normálom.
Okrem toho zrážky boli nerovnomerné: zatiaľ čo severozápadná Európa a Balkán čelili výdatným dažďom a lokálnym záplavám, Pyrenejský polostrov, juh Talianska a Ukrajina zaznamenali suchšie podmienky.
Priemerná globálna teplota morskej hladiny (SST) dosiahla +20,72 °C, čo je tretia najvyššia hodnota v histórii meraní. Severný Pacifik ostáva mimoriadne teplý – niektoré oblasti dokonca zaznamenali nové rekordy. Naopak, centrálny a východný Pacifik bol mierne chladnejší, čo naznačuje neutralizáciu fenoménu El Niño.
V Európe boli teploty morskej vody výrazne nadpriemerné, a to od Nórskeho mora až po Barentsovo more, a tiež v západnej časti Stredozemného mora.
V Arktíde dosiahol rozsah morského ľadu 14. najnižšiu hodnotu v histórii satelitných meraní – približne 12 % pod priemerom. V Antarktíde bol rozsah ľadu tretí najnižší, s poklesom o 5 % v porovnaní s dlhodobým priemerom.
Tieto údaje potvrdzujú dlhodobý trend úbytku polárneho ľadu, ktorý prispieva k ďalšiemu zvyšovaniu teplôt oceánov a narúšaniu klimatickej stability.