September a marec prinášajú rovnako dlhé dni, ale úplne odlišné počasie. Prečo?

September sa v klimatológii radí medzi jesenné mesiace, aj keď astronomická jeseň oficiálne začína až s rovnodennosťou, ktorá tento rok pripadne na 22. septembra, pripomína in-pocasi.cz. Pre mnohých ľudí je však prvá polovica septembra ešte spojená so spomienkou na leto.

Slnečné dni sa však rýchlo krátia – priemerne o 3 až 4 minúty denne. Kým na začiatku mesiaca trvá deň ešte približne 13 a pol hodiny, na jeho konci je to len okolo 11 hodín a 45 minút. Východ slnka sa oneskorí približne o trištvrte hodinu, zatiaľ čo západ sa posunie dopredu o viac než hodinu.

Významný je aj pokles výšky slnka nad obzorom. Medzi 1. a 30. septembrom klesne až o 11 stupňov. To znamená, že slnečné lúče dopadajú pod menším uhlom, a tým pádom prinášajú menej energie a tepla. Vplyv je citeľný najmä počas nocí, ktoré sú čoraz chladnejšie. Nie je výnimkou, že v druhej polovici mesiaca sa môžu objaviť prízemné mrazy aj v nížinách.

Zaujímavé je porovnanie teplôt s obdobím jari. Dva týždne pred jesennou rovnodennosťou, teda 8. septembra, dosahovala priemerná denná teplota v pražskom Klementine okolo +16 °C. Naopak dva týždne po jarnej rovnodennosti, 5. apríla, je priemerná teplota len +8,7 °C. Rovnakú hodnotu ako v septembri dosiahneme na jar až v polovici mája. A naopak, aprílové hodnoty klesnú na jeseň až koncom októbra.

Prečo september a marec prinášajú úplne odlišné počasie?

Za tento posun môže tepelná zotrvačnosť pevniny a vody. Po zime sa musí značná časť slnečnej energie využiť na roztápanie snehu a ľadu, čo je energeticky veľmi náročné. Napríklad na roztopenie jedného kilogramu ľadu je potrebných 334 kilojoulov, čo je množstvo tepla, ktoré by dokázalo ohriať kilogram vody o 80 °C. Voda ako taká má tiež väčšiu tepelnú kapacitu než pôda, a preto sa na jar chová ako chladný „tepelný rezervoár“. Naopak na jeseň sa z nej stáva zdroj tepla, pretože akumulovanú energiu postupne odovzdáva späť do atmosféry.

Výsledkom je päť až šesťtýždňový posun medzi maximálnym prísunom slnečnej energie a maximálnymi teplotami vzduchu. Najdlhší deň v roku pripadá na 20. alebo 21. júna, ale najvyššie teploty spravidla prichádzajú až na prelome júla a augusta. Z tohto oneskorenia „ťaží“ aj september, ktorý býva ešte pomerne teplým mesiacom. Rozdiely však závisia aj od lokálnych podmienok, ako je vzdialenosť od mora alebo pôsobenie oceánskych prúdov.

Počasie v septembri býva v našich podmienkach pomerne stabilné. Často sa objavuje tzv. babie leto, keď tlakové výše prinášajú pokojné dni s príjemnými teplotami. Dôvodom sú zmenšujúce sa rozdiely medzi ohriatou pevninou a chladnejším morom či medzi nižšími a vyššími zemepisnými šírkami. Menej časté sú preto tlakové níže. No aj september môže prekvapiť – vplyvom teplejších morí či zmien v klíme sa v ňom niekedy objavujú cyklóny prinášajúce výdatné dažde, čo sa ukazuje aj v týchto dňoch.

Vyššie spomenutý portál sa pozrel na dlhodobé údaje. September má priemernú mesačnú teplotu pre Česko okolo 13 °C, čo je veľmi podobné máju. Rozdiely sú však v extrémoch – absolútne maximum v septembri dosiahlo v Česku +37,4 °C, čo je dokonca o 2,4 °C viac než májové maximum. Absolútne minimum naopak kleslo na –11,8 °C, čo je iba o niečo viac než v máji. Rozdiely sú však markantné v snehu – v máji sa môžu vo vyšších polohách vytvoriť snehové pokrývky, kým v septembri sa prvé vločky objavia najskôr koncom mesiaca, ale súvislá vrstva snehu sa vytvára spravidla až v októbri.

Rozdiel medzi májom a septembrom súvisí aj so stavom Arktídy. V máji sú tam teploty nižšie a ešte prebieha topenie ľadu po zime, zatiaľ čo v septembri už dosahuje rozsah morského ľadu svoje minimálne hodnoty. To ovplyvňuje aj vpády studeného vzduchu do strednej Európy.

Aktuálny september zatiaľ prináša skôr teplé dni so západným až juhozápadným prúdením. Tento charakter by mal vydržať približne do začiatku druhej dekády mesiaca. Následne už modely predpokladajú väčšiu variabilitu, pričom teploty by sa mali pohybovať bližšie k dlhodobým normám.

Keď sa teda povie, že september a marec sú si rovné, platí to len v prípade dĺžky dňa a noci. Akonáhle sa však pozrieme na počasie a teploty, rozdiely sú obrovské a vy už teraz viete, prečo je tomu tak.