Na severnej pologuli sa plocha snehovej pokrývky postupne zmenšuje. Najsilnejší úbytok je zaznamenaný v Európe a strednej Ázii, pričom odborníci upozorňujú, že dôsledky sa dotýkajú nielen klímy, ale aj ekosystémov a zásob vody. Trend je jasný – zimy sú teplejšie a snehová sezóna sa skracuje.
Výskumníci na Mississippi State University (MSU) sa rozhodli preskúmať, ako sa mení snehová pokrývka na severnej pologuli. Štúdiu viedli Jonathan Woody, docent na Katedre matematiky a štatistiky MSU, a Jamie Dyer, dekan Fakulty integračných štúdií a profesor meteorológie a klimatológie na Katedre vied o Zemi.
Výskum nedávno publikovaný v časopise Journal of Hydrometeorology zistil, že približne 24 % analyzovaných oblastí na severnej pologuli vykazovalo pokles zasnežených oblastí.
Odborníci zaznamenávajú badateľný sezónny posun. V niektorých oblastiach sa snehová pokrývka koncom leta a začiatkom jesene mierne zvýšila, ale od marca sa výrazne znížila, čo naznačuje skoršie jarné topenie.
Najväčší úbytok snehovej pokrývky nastal v Európe a Strednej Ázii, zatiaľ čo v častiach strednej Kanady a severných Veľkých plání došlo k nárastu snehovej pokrývky. Okrem toho sa v mnohých oblastiach zmenšil južný okraj sezónnej snehovej pokrývky, čo naznačuje všeobecný posun smerom k menej pretrvávajúcemu snehu na veľkej časti severnej pologule.
Výskumníci časť svojej práce založili na analýze publikovanej v roku 2023. Vtedy predstavili štatistický rámec na hodnotenie dlhodobých trendov snehovej pokrývky. Výskumníci použili satelitné údaje zozbierané medzi rokmi 1967 a 2021, ktorých analýza trvala približne štyri roky. V tom čase dokázali, že snehové zrážky v Arktíde a južných zemepisných šírkach severnej pologule vo všeobecnosti klesajú.
Pochopenie trendov snehovej pokrývky je dôležité kvôli úlohe, ktorú sneh zohráva v globálnej energetickej bilancii. Jeho vysoké albedo – schopnosť odrážať svetlo – a jeho izolačné vlastnosti ovplyvňujú povrchové teploty na regionálnom úrovni a tepelnú stabilitu na kontinentálnej stupnici.
Úbytok snehu má reálne dôsledky. Roztápanie snehu ovplyvňuje hladiny riek, zásoby pitnej vody a pôdnu vlhkosť. Mení sa aj život v lesoch či tundre, kde sú zvieratá a rastliny prispôsobené na zimné podmienky. Okrem toho sa mení energetická bilancia planéty, čo má vplyv aj na počasie a klímu v ďalších rokoch.
Odborníci varujú, že trend bude pokračovať, ak sa nezastaví nárast teplôt. Monitorovanie snehu a pochopenie jeho zmien sú preto kľúčové pre predpovede počasia, klimatické modely a prípravu na zmeny, ktoré sa dotknú každého z nás.