Severoeurópske moria sa prehrievajú. Bude sa to diať stále častejšie?
Riziko morských horúčav sa na celom starom kontinente zvyšuje.
Riziko morských horúčav sa na celom starom kontinente zvyšuje. Dokazujú to údaje zozbierané v júni 2023, keď boli teploty vody v severnej Európe nezvyčajne vysoké. Autori vysvetlili, že situácia na mori priamo ovplyvňuje podmienky na pevnine.
V júni 2023 si výskumníci monitorujúci európske vody všimli znepokojivý jav. Teplota šelfových morí severozápadnej Európy – Severného mora, Keltského mora a Írskeho mora – bola takmer o tri stupne vyššia ako zvyčajne.
Táto situácia trvala viac ako dva týždne a stala sa najzávažnejšou morskou vlnou horúčav v európskej histórii. Analýza udalosti bola publikovaná v časopise Communications Earth & Environment.
Veľké zmeny za krátky čas
Do projektu sa zapojili vedci z Exeterskej univerzity, Meteorologického úradu a Vedeckého centra pre životné prostredie, rybárstvo a akvakultúru (CEFAS). Výskumníci použili viacero klimatických modelov na posúdenie, či budeme v budúcnosti čeliť zvýšenej pravdepodobnosti podobných vĺn horúčav.
Štúdia sa zamerala na dve lokality: Keltské more a centrálnu časť Severného mora. V Keltskom mori sa ročná pravdepodobnosť takejto vlny horúčav od roku 1993 zvýšila z 3,8 % na 13,8 %. V centrálnej časti Severného mora sa zvýšila z 0,7 % na 9,8 %.
„Náš výskum ukazuje, že morské vlny horúčav sú už teraz problémom,“ povedal Jamie Atkins, ktorý viedol projekt. „Tie z júna 2023 boli bezprecedentné, vďaka čomu sa stali súčasťou verejného povedomia, ale v budúcnosti už podobné udalosti nebudú nezvyčajné.“
Neprebádaný jav
Morské vlny horúčav sú relatívne málo pochopeným javom. Ide o jav, pri ktorom sa teplota morskej vody výrazne zvýši nad obvyklé hodnoty a tento stav pretrváva niekoľko dní až týždňov. Ide o obdobie, keď je more „prehriate“ podobne, ako keď na pevnine zažívame vlnu horúčav. Podľa vedcov sa takáto vlna definuje vtedy, keď teplota povrchu oceánu presiahne 90. percentil dlhodobého priemeru, teda hodnoty, ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedkavo.
Na vznik morských vĺn horúčav vplýva viacero faktorov – najmä globálne otepľovanie, ktoré zvyšuje teplotu oceánov, ale aj zmeny prúdenia, slabší vietor či klimatické javy ako El Niño. Tieto extrémne teploty majú vážne následky na morské ekosystémy. Spôsobujú bielenie koralov, úhyn rýb, posuny druhov do chladnejších oblastí a narúšajú rybolov či potravinové reťazce.
Oceány pritom pohlcujú viac ako 90 % nadbytočného tepla zo Zeme, čo znamená, že morských vĺn horúčav v posledných rokoch pribúda. Odborníci varujú, že ak sa trend globálneho otepľovania nezastaví, tieto extrémy sa stanú čoraz častejšie a môžu trvalo zmeniť charakter celých morských oblastí.
Predchádzajúce štúdie ukázali, že vlna horúčav v roku 2023 prispela k rekordným teplotám a zvýšeným zrážkam na Britských ostrovoch. „Tá vlna horúčav bola bezprecedentná, ale nie neočakávaná,“ uzavreli autori.
