Veľká časť Sibíri je už pokrytá snehom, a to aj napriek tomu, že v septembri zvyklo byť v tejto časti sveta oveľa chladnejšie.
Na Sibíri nedávno začiatkom sezóny došlo k nezvyčajne výraznému sneženiu, ktoré pravdepodobne bude pokračovať aj ďalšie dni. Čiastočne je to spôsobené zvýšeným tokom vodnej pary a tepla z obrovskej vlny horúčav v severnom Pacifiku a arktického polárneho víru, ktorý sa vrhá na Sibír.
Na Sibíri už vo veľkom sneží, pričom snehová pokrývka sa v posledných dňoch začala rýchlo rozširovať v severnom a severovýchodnom Rusku.
Mapy však ukazujú teploty nad normálom pre koniec septembra a v nasledujúcich týždňoch sa očakáva ďalší nárast. Napriek množstva snehu tu nie je tak chladno, ako by malo.
Rozsah jesennej snehovej pokrývky (SCE) v Eurázii sa často používa ako vzdialený indikátor potenciálneho správania zimného polárneho víru.
Najmä medzi októbrom a novembrom rýchly postup snehu (najmä južne od 60° s. š.) ochladzuje zem a môže podporiť rozsiahle zmeny cirkulácie, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť vzniku narušenejšieho víru. Naopak, pri malom množstve snehu má vír tendenciu zostať kompaktnejší a udržiavať si chlad nad Arktídou.
Nejde len o to, koľko snehu je, ale aj kde: tzv. euroázijský dipól (nadpriemerná východná Sibír a podpriemerná východná Európa/západné Rusko) je spojený s blokovaním nad Uralom a zvýšeným šírením vĺn do stratosféry, čo môže oslabiť polárny vír.
Niektoré analýzy naznačujú, že snehová pokrývka vysvetľuje približne 20 – 30 % zimnej variability, zatiaľ čo zvyšok závisí od iných faktorov, ako sú ENSO, QBO, arktický morský ľad, ako aj prirodzená vnútorná variabilita.
Preto jeseň s nadpriemerným snehom v euroázijskom sektore nie vždy znamená chladnú zimu v stredných zemepisných šírkach. Ide iba o orientačný faktor.
Na druhej strane skoro sa rozširujúca snehová pokrývka zvyšuje pravdepodobnosť chladnejšej a zasneženejšej zimy na východe USA, najmä na severovýchode USA, uviedol John Scheve na Twitteri.