Vedci uviedli, že šieste hromadné vymieranie sa nekoná, resp. koná sa, ale určite nie v takej miere, ako sa pôvodne zdalo.
Štúdia vyšla v odbornom časopise PLOS Biology a konštatuje, že úbytok mnohých druhov je, samozrejme, reálny problém. Zvieratá však podľa nej (zatiaľ) nemiznú tempom, ktoré by sa blížilo masovému vymieraniu, teda javu, ktorý sa definuje ako strata 75 % všetkých druhov v geologickom časovom intervale, informuje ČT 24.
Naposledy došlo k podobnému masovému vymieraniu pred 66 miliónmi rokov, keď dopad asteroidu zničil dinosaury a množstvo iných foriem života na Zemi.
Autori novej štúdie zdôrazňujú, že hoci k vymieraniu dochádza, v súčasnosti je stále pomerne ohraničené a vzácne. Navyše, vedci prinášajú aj pozitívnu správu: tempo vymierania by mohlo spomaľovať. Pripisujú to najmä intenzívnejším snahám o ochranu, čo platí predovšetkým pre cicavce a vtáky.
Vyhynuli najmä cicavce a vtáky
Práve vtáky a cicavce sa v uplynulých storočiach stretli s najväčším úbytkom. Vedci preskúmali približne 163-tisíc druhov a sledovali vývoj ich populácií od 16. storočia, pričom sa zameriavali nie na konkrétne druhy, ale na celé rody.
Z ich údajov vyplýva, že za posledných 500 rokov vyhynulo 102 rodov (90 živočíchov a 12 rastlín). Hoci sa nezaoberali presným počtom vyhynutých druhov, podľa Medzinárodného zväzu ochrany prírody (IUCN) ich bolo viac ako 900.
Tieto výsledky ukazujú, že vymieranie je v súčasnosti vzácnym javom – predstavuje len 0,45 % z 22 760 rodov, ktoré IUCN posudzovala. Väčšina týchto rodov žila na ostrovoch, kde vyhynuli predovšetkým kvôli inváznym druhom, ktoré tam priviezli najmä európski moreplavci.