Silné zemetrasenie na Fidži zdeformovalo zemský plášť

Viskozita zemského plášťa zohráva kľúčovú úlohu vo vnútornej dynamike a tepelnej histórii Zeme. V štúdii publikovanej v časopise Nature vedci skúmali viskozitnú vlastnosť plášťa po silnom zemetrasení na Fidži v roku 2018. 

Zemetrasenie na ostrovoch Fidži je jednou z najintenzívnejších doteraz zaznamenaných seizmických udalostí.

Došlo k nemu 19. augusta 2018 v zóne ostrovov Tonga, kde sa pod Tichým oceánom nachádza doska, ktorá sa pohybuje smerom na západ. Vtedajšie zemetrasenie malo hypocentrum v hĺbke približne 560 km od horného plášťa.

Príčiny postseizmickej deformácie

Epicentrum zemetrasenia bolo zaznamenané v strede južného Tichého oceánu. Avšak existuje množstvo ostrovov vrátane Fidži a Novej Kaledónie, kde boli seizmické údaje zaznamenané prostredníctvom globálneho navigačného satelitného systému (GNSS).

Na detekciu postseizmickej deformácie po takomto hlbokom zemetrasení bola použitá pokročilá technika spracovania údajov. Tá je založená na analýze nezávislých komponentov (ICA), ktorá bola prispôsobená geodetickej analýze postseizmických časových radov, uvádza sa v štúdii. 

Rozsah postseizmickej deformácie

Prístup vedcov umožnil extrakciu postseizmického signálu, aby sa rozlíšil každý signál od ostatných. Tak mohli vedci vypočítať stupeň deformácie zemského plášťa. 

Vďaka aplikácii tejto techniky a prostredníctvom staníc GNSS a časových radov bolo možné odhadnúť rozsah deformácie po tomto zemetrasení. Priestorový rozsah deformácie podľa výsledkov štúdie dosahuje až okolo 2 000 km od epicentra, hoci väčšina významných posunov sa nachádza do 1 000 km od samotného epicentra. 

Horizontálne posuny približne o 8 mm a vertikálne posuny o 17 mm predstavujú najväčšie posuny zaznamenané stanicami GNSS na Tonge vo vzdialenosti približne 460 km juhovýchodne od epicentra.