Skrytý oceán pod povrchom Marsu? Nové seizmické dôkazy naznačujú prekvapivý objav
Mars, známy ako červená planéta, by mohol ukrývať oveľa viac vody, než sme si doteraz mysleli.
Mars, známy ako červená planéta, by mohol ukrývať oveľa viac vody, než sme si doteraz mysleli. Najnovšie vedecké štúdie prinášajú šokujúce zistenia – v hĺbke niekoľkých kilometrov pod jeho povrchom by sa mohol ukrývať doslova oceán, presnejšie rozsiahla zásoba kvapalnej vody. Ide o hypotézu podporenú seizmickými údajmi zozbieranými počas rokov 2021 až 2022 sondou InSight, ktorú na Mars vyslala NASA ešte v roku 2018.
Tím medzinárodných geofyzikov analyzoval dáta o šírení seizmických vĺn, ktoré vznikli v dôsledku dopadov meteoritov a tzv. marťanských zemetrasení (marsquakes). Práve tieto vlny, ktoré sa šíria rôznou rýchlosťou v závislosti od typu materiálu, odhalili zvláštnu anomáliu medzi hĺbkami 5,4 až 8 kilometrov. V tejto vrstve došlo k výraznému spomaleniu vĺn – jav typický pre materiály nasýtené kvapalinou.
Vedci predpokladajú, že ide o horniny s vysokou pórovitosťou, ktoré sú premočené vodou, podobne ako pozemské podzemné vodonosné vrstvy. Geofyzici Hrvoje Tkalčić z Austrálskej národnej univerzity a Weijia Sun z Čínskej akadémie vied vysvetľujú, že tento „pomalý“ pás vnútri Marsu sa správa ako nasiaknutá špongia.
Podľa ich odhadov by množstvo vody skrytej v týchto hĺbkach mohlo pokryť celý povrch Marsu oceánom hlbokým 520 až 780 metrov. Takýto objem vody je porovnateľný s masou antarktickej ľadovej pokrývky na Zemi.
Skrytý oceán?
Mars bol pred 3 až 4 miliardami rokov oveľa vlhkejšou planétou. Dôkazom sú fosílne riečne korytá, delty a vrstvené sedimenty, ktoré svedčia o existencii trvalo prítomnej vody. Neskôr však planéta stratila svoj magnetický štít, atmosféra sa zmenšila a vplyvom slnečného vetra sa povrchové podmienky stali čoraz suchšími a chladnejšími.
Časť vody zrejme unikla do vesmíru, iná sa zamrazila na póloch alebo zostala viazaná v mineráloch. Ani tieto mechanizmy však nedokážu úplne vysvetliť, kam zmizlo všetko vodné bohatstvo Marsu. Tento záhadný „vodný deficit“ tak dlho zamestnával vedcov bez jasného rozuzlenia.
Nová štúdia však prichádza s možným vysvetlením: značná časť vody mohla vsiaknuť hlboko do podzemia, kde zostala uzavretá v horninách. Táto hypotéza dobre zapadá aj do starších odhadov o chýbajúcich vodných zásobách.
Z vedeckého hľadiska má takýto objav zásadný význam. Prítomnosť kvapalnej vody je jednou z hlavných podmienok pre existenciu života, ako ho poznáme. Ak by sa teda hypotéza potvrdila, mohla by to byť kľúčová stopa pre astrobiologický výskum i plánované pilotované misie na Mars.
Vedci však zdôrazňujú, že k potvrdeniu tejto teórie bude potrebné nasadiť vyspelejšie technológie. Budúce misie by mali byť vybavené pokročilými seizmometrami a vrtákmi schopnými dosiahnuť tieto hĺbky. Do tej doby zostáva predstava tichého oceánu ukrytého v srdci Marsu jednou z najfascinujúcejších hypotéz súčasnej planetárnej vedy.
