Európska únia zažila v júni 2025 historický míľnik. Po prvý raz sa solárna energia stala najväčším zdrojom elektriny v rámci celej únie. Tento posun sprevádzali aj rekordy vo veterných a solárnych výkonoch v desiatkach krajín.
Ako informuje energetická analytická spoločnosť EMBER, vďaka silnému rastu inštalácií fotovoltických panelov a ideálnym slnečným podmienkam počas horúceho začiatku leta dosiahla výroba solárnej energie v EÚ rekordnú úroveň. V júni 2025 vyrobili solárne elektrárne až 22,1 % všetkej elektriny (45,4 TWh), čím predbehli aj tradične dominantnú jadrovú energetiku s podielom 21,8 % (44,7 TWh).
Veterná energia sa zaradila na tretie miesto s 15,8 % (32,4 TWh). V porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka ide pri solárnej energii o 22 % nárast.
Až trinásť členských krajín EÚ zaznamenalo v júni svoje historicky najvyššie objemy výroby solárnej energie. Tento trend odráža nielen technologický pokrok a rozširovanie solárnej infraštruktúry, ale aj klimatické podmienky — dlhé obdobia horúčav a jasného počasia počas júna.
Tieto faktory pomohli stabilizovať elektrizačné sústavy v čase zvýšenej spotreby spôsobenej vlnami horúčav. Tie zasiahli veľkú časť Európy ku koncu mesiaca.
Aj veterné elektrárne sa v máji a júni postarali o pozoruhodný výkon. Po slabšom začiatku roka sa podmienky zlepšili a výsledkom boli historicky najvyššie objemy veternej produkcie pre tieto dva mesiace: v máji 33,7 TWh (16,6 % podiel) a v júni 32,4 TWh (15,8 %). Okrem priaznivejšieho počasia k rastu prispeli aj nové veterné kapacity, vrátane niekoľkých veľkých pobrežných projektov spustených od júna 2024.
Na opačnom konci rebríčka sa nachádza uhlie. V dôsledku masívneho nárastu obnoviteľných zdrojov padla jeho výroba v júni 2025 na historické minimum — len 6,1 % (12,6 TWh) z celkovej spotreby elektriny. Oproti júnu 2024 ide o výrazný pokles z vtedajších 8,8 %. Najväčšie krajiny využívajúce uhlie, Nemecko a Poľsko, vykázali rekordne nízke podiely uhlia na svojej výrobe — Nemecko 12,4 % (4,8 TWh) a Poľsko 42,9 % (5,1 TWh).
K historickým minimám uhlia sa pridali aj ďalšie krajiny. Česká republika (17,9 %), Bulharsko (16,7 %), Dánsko (3,3 %) a Španielsko (0,6 %) zaznamenali najnižší mesačný podiel uhlia od začiatku meraní. V prípade Španielska ide o jasný dôkaz, že krajina sa rýchlo blíži ku koncu uhlia v energetickom mixe.
Celkovo tvorili fosílne palivá 23,6 % (48,5 TWh) elektrickej energie v EÚ za jún, len o niečo viac než historické minimum 22,9 % z mája 2024. Aj keď jún priniesol rekordne nízky podiel fosílnych zdrojov, v prvom polroku 2025 bola ich produkcia medziročne vyššia o 13 % (+45,7 TWh). Tento nárast bol spôsobený najmä 19 % rastom plynových elektrární (+35,5 TWh).
Za týmto zvýšením stojí aj sucho, ktoré zasiahlo Európu v prvej polovici roka a oslabilo výkon vodných elektrární. Podiel vodnej energie od januára do júna 2025 klesol medziročne o 15 % na 12,5 % (164 TWh), čo prispelo k dočasnému zvýšeniu potreby fosílnych alternatív.
Spotreba elektriny v EÚ celkovo rastie. V prvej polovici roku 2025 dosiahla 1 313 TWh, čo je o 2,2 % viac než vlani. Až päť z prvých šiestich mesiacov roku prinieslo vyšší dopyt po elektrine v porovnaní s rovnakými mesiacmi predchádzajúceho roka.
Tento vývoj signalizuje, že aj napriek úspechom obnoviteľných zdrojov bude potrebné investovať do ich ďalšieho rozvoja a zabezpečiť stabilitu elektrickej siete. A to aj počas extrémnych klimatických výkyvov.