Slnko dosiahlo svoje maximum. Čo prinesú nasledujúce mesiace?
Slnko je na maxime svojho cyklu a ako vysvetlili výskumníci z NASA a National Oceanic and Atmospheric Administration, obdobie najväčšej aktivity našej hviezdy sa ešte neskončilo.
Slnko je na maxime svojho cyklu a ako vysvetlili výskumníci z NASA a National Oceanic and Atmospheric Administration, obdobie najväčšej aktivity našej hviezdy sa ešte neskončilo. Najbližšie mesiace môžu priniesť ďalšie geomagnetické búrky a polárnu žiaru osvetľujúcu oblohu.
Jedenásť ročný slnečný cyklus súvisí so zmenami v elektromagnetickej aktivite našej hviezdy. Jeho neodmysliteľnými prvkami sú slnečné škvrny - chladnejšie body na povrchu Slnka, ktoré sa objavujú na miestach intenzívnej aktivity. Počas slnečného maxima sa počet slnečných škvŕn a tým aj slnečná aktivita zvyšuje a počas slnečného minima ich je menej.
Aktuálne NASA potvrdila, že Slnko sa nachádza na vrchole svojej aktivity. Toto maximum ešte nejaký čas potrvá a tak nasledujúce mesiace môžu priniesť ďalšie silné geomagnetické búrky a polárne žiary viditeľné aj z južnejších oblastí Európy, napríklad zo Slovenska.
Maximum potrvá ešte rok
Tento týždeň zástupcovia NASA, National Oceanic and Atmospheric Administration (NOAA) a International Solar Cycle Prediction Panel oznámili, že Slnko je na maxime súčasného slnečného cyklu. Vedci predpovedajú, že maximálna fáza bude trvať asi rok, kým Slnko vstúpi do klesajúcej fázy, ktorá vedie späť k slnečnému minimu.
„Toto oznámenie však neznamená, že sme presne na vrchole aktivity," vysvetlil Elsayed Talaat z NOAA Space Weather Center. „Budú to mesiace alebo roky, kým to budeme môcť jasne identifikovať.“
Ako vysvetlila Lisa Uptonová z Panelu predpovedí slnečného cyklu, aktivita slnečných škvŕn počas slnečného cyklu mierne prekročila očakávania. Občas sme to mohli vidieť na vlastné oči. Napríklad v máji séria veľkých slnečných erupcií a výronov koronálnej hmoty (CME) vystrelila oblaky nabitých častíc smerom k Zemi, čím vznikla najsilnejšia geomagnetická búrka za posledné dve desaťročia.
Vesmírne počasie a život na Zemi
Slnečné cykly astronómovia sledujú od chvíle, keď Galileo Galilei prvýkrát pozoroval slnečné škvrny v roku 1600. Každý cyklus je iný: niektoré majú dramatickejšie a krátkodobejšie vrcholy, zatiaľ čo iné majú slabšie vrcholy, ktoré trvajú dlhšie.
Slnečná aktivita ovplyvňuje aj podmienky vo vesmíre – satelity a astronautov, komunikačné a navigačné systémy a energetické siete na Zemi. Keď je Slnko najaktívnejšie, javy vesmírneho počasia vznikajú častejšie.
NOAA predpovedá ďalšie slnečné a geomagnetické búrky počas aktuálneho obdobia slnečného maxima. To znamená, že pravdepodobne budeme mať ďalšiu šancu vidieť polárnu žiaru v nasledujúcich mesiacoch a vesmírne počasie môže mať vplyv aj na technológiu. Slnečné búrky sa vyskytujú aj počas klesajúcej fázy slnečného cyklu, aj keď nie sú také časté a ani také silné.
