Slnko vstúpilo do búrlivého obdobia. Očakávať možno polárne žiary, ale aj isté riziká

Naša hviezda prechádza približne jedenásťročným cyklom aktivity, upozorňuje portál nationalgeographic.cz. Počas tzv. slnečného minima je jej povrch relatívne pokojný, no v období maxima sa na ňom objavujú desiatky slnečných škvŕn.

Ide o oblasti so silným magnetickým poľom, z ktorých môžu do vesmíru vytrysknúť obrovské množstvá nabitých častíc. Tie následne putujú medziplanetárnym priestorom a pri zásahu Zeme môžu vyvolať geomagnetickú búrku.

Súčasný, v poradí 25. slnečný cyklus sa začal v decembri 2019. Keď vedci z NASA a NOAA zverejňovali prvé prognózy, očakávali skôr slabší priebeh s maximom okolo 115 slnečných škvŕn v polovici roka 2025. Realita však prekonala očakávania.

Už v októbri 2024 dosiahlo mesačné číslo slnečných škvŕn hodnotu 160,8, teda približne o 40 percent viac, než predpokladali modely. Odborníci zároveň upozorňujú, že zvýšená aktivita sa neskončí zo dňa na deň a môže pretrvávať ešte jeden až dva roky.

Prečo je slnečný cyklus silnejší?

Dôvodom, prečo je súčasný cyklus silnejší, je jeho rýchlejší nábeh a vyšší počet erupcií. Slnečné cykly sa totiž správajú podobne ako počasie – všeobecné trendy možno odhadnúť, no konkrétne „búrky“ často prekvapia.

Predchádzajúci 24. cyklus bol najslabší za posledné storočie, no jeho nástupca ho výrazne prekonal. Od začiatku roka 2025 zaznamenali astronómovia desiatky erupcií triedy X, teda najsilnejších možných. V novembri 2025 dosiahla jedna z nich intenzitu X5.1, čo bola najsilnejšia erupcia od októbra 2024.

Technologické riziká

Takéto výbuchy môžu vyslať smerom k Zemi oblak plazmy s hmotnosťou miliárd ton. Ak je jeho magnetické pole orientované nepriaznivo, dokáže výrazne narušiť magnetosféru našej planéty.

Najznámejším príkladom je takzvaná Carringtonova udalosť z rokov 1859, keď sa polárna žiara objavila až nad Karibikom a Havajom. Telegrafné siete vtedy iskrili, niektoré sa vznietili a prevádzka bola na viacerých miestach úplne paralyzovaná. Vedci odhadujú, že podobne silná búrka sa vyskytuje približne raz za 500 rokov.

Dnes by však následky boli omnoho vážnejšie. Moderná spoločnosť je extrémne závislá od elektriny, satelitov a presnej navigácie. Geomagnetická búrka triedy G5 v máji 2024 spôsobila rozsiahle problémy s presnosťou GPS signálu a zasiahla aj poľnohospodárstvo využívajúce autonómne stroje. V roku 2022 prišla spoločnosť SpaceX o približne 40 satelitov Starlink, keď zvýšený odpor atmosféry po geomagnetickej búrke spôsobil ich pád z obežnej dráhy. Najzraniteľnejšie sú pritom elektrické siete – v roku 1989 zostalo po silnej búrke bez prúdu šesť miliónov obyvateľov kanadského Québecu.

Pozitívna stránka - polárne žiary aj v našej oblasti

Pre bežných ľudí má však zvýšená slnečná aktivita aj pozitívnu stránku – polárne žiary. Hoci Slovensko leží pomerne južne, počas silných geomagnetických búrok sa aurorálny ovál rozširuje a polárnu žiaru, aj keď často len slabú, možno pozorovať aj u nás.

Na sledovanie aktivity dnes pomáhajú špecializované aplikácie a weby, ktoré upozorňujú na blížiacu sa geomagnetickú búrku. V roku 2024 bola polárna žiara zo Slovenska pozorovateľná minimálne trikrát a podobné situácie sa môžu opakovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Stačí jasná noc, tmavé prostredie a trochu trpezlivosti.

Na zvýšenú aktivitu sa pripravujú aj vedci. NASA a NOAA vyslali do vesmíru nové monitorovacie satelity, ktoré sledujú Slnko z oblasti Lagrangeovho bodu L1. Odtiaľ dokážu zaznamenať prichádzajúce oblaky plazmy s niekoľkodňovým predstihom. Včasné varovanie umožňuje energetikom, operátorom satelitov či leteckej doprave prijať ochranné opatrenia a minimalizovať škody.

Súčasné solárne maximum je tak jasnou pripomienkou, že aj v ére moderných technológií zostávame závislí od správania našej hviezdy. Slnko je zdrojom života, no zároveň aj potenciálnym rizikom. A hoci ďalšia výrazná polárna žiara môže prísť kedykoľvek, odborníci sa zhodujú v jednom – podobne búrlivé obdobie sme nezažili už celé desaťročia.