Slony pochovávajú svoje mŕtve mláďatá. Ukázala to nová štúdia

Z hliny trčali nahor štyri končatiny, zvyšok tela bol pochovaný a nebolo z neho vidieť nič – ani veľké uši, ani chobot malého sloníča. Bolo zakopané v zavlažovacej priekope pod viac ako šesťdesiatimi centimetrami zeminy. A pochovali ho tam dospelé slony.

Nešlo o izolovaný výnimočný prípad, vedci popísali toto správanie rovno päťkrát počas jedného terénneho výskumu, ktorý prebehol v Bengálsku. Je to ale prvýkrát, čo takéto správanie u slonov indických zaznamenali, a teraz riešia, ako je to možné.

Ako zvieratá vnímajú smrť?

Týmito otázkami sa zaoberá thanatológia, pomenovaná podľa gréckeho boha smrteľného spánku. Všimla si, že zvieratá s vyššou inteligenciou smrť riešia: niektoré druhy primátov napríklad smútia u svojich mŕtvych. Nedávno zosnulý prírodovedec Frans de Waal popísal prípad samice šimpanza, ktorá so svojim zosnulým mláďaťom strávila niekoľko dní. Africké slony zase vedci pozorovali, ako prikrývajú telá svojich mŕtvych vetvami. A niektoré druhy zase svojich zosnulých pripravených o život ľuďmi „mstia“ – to robia primáty, slony, ale napríklad aj kosatky.

Výskum úmrtí sloníčat vykonali indickí vedci v rokoch 2022 a 2023. Zistili, že mláďatám bolo medzi troma mesiacmi a rokom. Všetky zomreli z prirodzených dôvodov, najčastejšie na chorobu alebo podvýživu. Nie je to nič neobvyklé, pri slonoch indických podľa novej štúdie zomiera asi 46 percent všetkých mláďat.

Keď biológovia preskúmali telá mláďat, ukázalo sa, že s nimi ostatné slony z ich stáda museli intenzívne pohybovať. Našli na nich množstvo podliatin spôsobených transportom mŕtvych mláďat. V jednom prípade majú bádatelia podozrenie, že presun mŕtveho tela trval možno až 48 hodín a dospelé slony s ním prekonali niekoľko kilometrov.

Hlasité lúčenie

Veľa náznakov ukazuje, že „pohreb“ mohol byť plánovaný a veľmi dobre koordinovaný. Podľa štúdie slony cielene umiestňovali telá potomkov do priekop tak, aby ich nohy smerovali nahor, a pohrebu sa mohlo zúčastniť čo najviac členov stáda. Dôkazom boli aj odtlačky nôh a stopy trusu viacerých jedincov pri „hrobe“.

Dôkaz, prečo to všetko slony robia, samozrejme vedci nemajú, ale pracujú s hypotézou, že sa tak zvieratá pokúšali ochrániť mŕtvych pred mrchožrútmi. „Slony sú vnímavé bytosti a vedia, čo robia,“ opísal spoluautor štúdie, Akashdeep Roy.

Vedci získali aj zaujímavé svedectvá od miestnych obyvateľov. Tí z lokalít sloních pohrebov počuli v čase, keď k nim zrejme došlo, hlasné trúbenie, ktoré trvalo viac ako pol hodiny. Podľa výskumníkov to môže naznačovať, že stáda trúchlili - ale opäť je to len hypotéza, pre ktorú sa budú dôkazy zbierať ťažko. Vysvetlenie sa ale zhoduje so závermi štúdie z roku 2022, ktorá zistila, že v iných prípadoch stáli slony indické na stráži nad mŕtvymi členmi stáda a vydávali silné zvuky. Vyzeralo to, ako by sa tak navzájom utešovali.

Je tiež možné, že sa tieto slony zámerne vyhýbajú miestam, kde sú ich blízki pochovaní. Môžu sa tak brániť zlým spomienkam, špekulujú vedci.

Vplyv človeka na pohreby slovnov

A ešte jedna špekulácia: zdá sa celkom pravdepodobné, že slony transportovali mŕtve mláďatá na takú vzdialenosť, aby využili ideálne podmienky pre „pohreb“ v blízkosti ľudských sídiel. Čajové plantáže totiž potrebujú systémy zavlažovania a odvodňovania založené na kanáloch – a práve do nich slony telá uložili.

Súčasne sú plantáže dostatočne vzdialené od miest, kde sa ľudia vyskytujú často. V oblasti sú inak husté lesy, kde sieť koreňov bráni slonom vykopať dostatočne veľké jamy. Tieto tvory sú ale podľa vedcov dosť inteligentné na to, aby dokázali podmienky v krajine vyhodnotiť a plánovať, aby našli najlepšie riešenie, ktorým bolo využitie ľuďmi vytvorených priekop.

Prírodovedci musia byť pri takýchto výskumoch veľmi opatrní s interpretáciou pozorovaných výsledkov, pretože sa do nich ľahko premieta ľudské vnímanie sveta, ktoré sa potom mylne pripisuje aj inému druhu.