Niektorí na zmenu času dvakrát do roka pamätajú ako na vlastné narodeniny, iní by bez moderných technológií, ktoré čas prestavia automaticky, ľahko zabudli.
Zmena času patrí k neobľúbeným, ale aj vítaným povinnostiam, ktoré vykonávame dvakrát do roka. Niekomu vyhovuje zmena času z letného na zimný, inému zo zimného na letný, niekto by najradšej prestavovanie času zrušil.
Meteorologická jeseň sa nám preklopila do druhej polovice a onedlho dáme nadobro zbohom aj poslednému závanu leta – letnému času.
Kedy sa tak stane a aký vplyv to bude mať na náš organizmus?
Na letný čas sme prešli v noci z 29. na 30. marca 2025. O druhej hodine ráno sme posunuli ručičky dopredu na tretiu. Znamenalo to kratšiu noc a menej spánku – a preto je práve jar pre väčšinu ľudí ťažším obdobím na prispôsobenie sa.
Naopak, na zimný čas sa vrátime v noci z 25. na 26. októbra 2025. Presne o tretej hodine ráno sa čas posunie späť na druhú. Získame tak hodinu spánku navyše. Jesenný posun je preto vnímaný o niečo priaznivejšie.
Hoci sa o zrušení striedania času hovorí už dlhšie, krajiny EÚ sa zatiaľ nedohodli, či ponechajú trvalo letný alebo zimný čas. V roku 2025 nás preto čaká ešte druhý posun – ten jesenný. Či to bude posledný, ukáže až budúci vývoj a politické rozhodnutia.
Zmena času podľa odborníkov ovplyvňuje náš spánkový rytmus, psychickú pohodu aj náladu. Náhly posun denného svetla môže narušiť vnútorné biologické hodiny, čo sa prejaví únavou, podráždenosťou či zníženou výkonnosťou.
Mnohí ľudia pociťujú jesennú únavu nielen kvôli zmene času, ale aj preto, že dni sa skracujú, rána sú tmavšie a nedostatok prirodzeného svetla ovplyvňuje tvorbu hormónov melatonínu a serotonínu, ktoré riadia spánok a dobrú náladu.
Psychológovia odporúčajú prispôsobiť sa zmene času , čo znamená chodiť spať o niečo skôr a využiť aspoň to, že ráno svitá o niečo skôr.
Čím viac času strávite na dennom svetle a budete dbať na pravidelná režim, tým rýchlejšie sa telo aj myseľ prispôsobia.