Hoaxy majú u nás dvere otvorené a verí im až jedna tretina Slovákov, niektorým dokonca aj viac. Medzinárodné prieskumy nás dokonca radia na popredné priečky krajín, ktoré im veria. Aspoň teda v niečom sme popredu, hoci sa nie je čím chváliť.
Aj slovenská prieskumná agentúra NMS sa pozrela na to, koľko Slovákov verí konšpiráciám a hoaxom. Výsledok je viac než zaujímavý, ale vôbec nie lichotivý. Prináša priestor zamyslieť sa nad tým, prečo to tak je.
Konšpirácie sa stávajú nie okrajovou, ale jednou z hlavných tém. A to nielen v anonymnom svete internetu, ale čoraz viac aj pri bežných konverzáciách. Verí im čoraz viac ľudí.
Čísla v prieskume sa nedajú oklamať a hovoria jasnou rečou - až tretina našej populácie viac či menej verí hoaxom. Zvyšné dve tretiny, čo je, našťastie, stále dosť, im dokáže odolávať racionálnym a kritickým myslením.
Agentúra vybrala osem tvrdení, ktoré doslova kolujú v našej spoločnosti, ale aj vo svete. Až neuveriteľná pätina spoločnosti verí dvom až trom z nich. Viac, štyrom až piatim hoaxom verí 11 % ľudí. Šesť a viac konšpiračných teórií považuje za pravdivé 7 % populácie. Zvyšných 63 % označilo za pravdivú maximálne 1 alebo žiadnu z teórií.
Potešujúce však je, že plochozemcov, je najmenej, asi 6 % populácie, teda tí zvyšní ešte v treťom ročníku na základnej škole dávali pozor.
Najviac ale Slováci veria konšpirácii o chemtrails, teda že lietadlá vypúšťajú na nás chemikálie, ktoré ovplyvňujú naše zdravie či správanie. Verí tomu dokonca až 28 % opýtaných. Pritom už mnoho odborníkov vysvetlilo, že ide o kondenzačné stopy, v ktorých sa nachádza predovšetkým vodná para. Sú viditeľné predovšetkým, keď je vzduch vlhký a vtedy ostávajú na oblohe veľmi dlho.
Druhým najčastejším hoaxom je to, že útoky 11. septembra 2001 zosnovali samotní američania a tretím, že vojna na Ukrajine vlastne nie je a zinscenovali ju len západné médiá. Hoaxu, ktorý vychádza práve z proruských zdrojov verí až 23 % populácie a rovnaký počet ľudí verí tomu svet ovládajú Židia.
Podľa prieskumu najviac verí konšpiráciám Gen Z, teda mladí ľudia od 13 do 28 rokov a potom Generácia X, teda ľudia od 45 do 60 rokov. Je to paradoxné, pretože GenZ už vyrastala s technológiami v ruke. Nastáva tu teda otázka či nie je potrebné skvalitniť výučbu mediálnej gramotnosti na školách, ale aj pri vzdelávaní ľudí v strednom veku.
A nakoniec veľkú rolu hrá aj vzdelanie. Čím vyššie vzdelanie človek má, tým je menšia šanca, že podľahne konšpiráciám. Najviac im odolávajú ľudia žijúci vo veľkých mestách a najviac náchylní im veriť sú ľudia z malých obcí.