Slovenská vláda chce zmenšiť plochu obľúbenej prírodnej rezervácie a zároveň znížiť stupeň jej ochrany

Vyplýva to z návrhu nariadenia vlády, ktorým sa má nanovo vyhlásiť prírodná rezervácia Katarína. Ako informuje teraz.sk, materiál predložilo Ministerstvo životného prostredia SR do medzirezortného pripomienkového konania. Podľa rezortu ide o úpravy, ktoré nemajú negatívne ovplyvniť stav chránených biotopov ani druhov, pre ktoré je rezervácia vyhlásená.

Navrhovaná zmena počíta so znížením výmery prírodnej rezervácie z pôvodných 18 hektárov na 17,17 hektára. Súčasne má dôjsť k úprave stupňa ochrany, keď sa celkové územie presunie z tretieho na druhý stupeň ochrany. Na časti územia s rozlohou 5,72 hektára sa má ochrana znížiť až na prvý stupeň, čo je najnižší stupeň ochrany prírody podľa platnej legislatívy.

Súčasťou návrhu je aj zrušenie ochranného pásma prírodnej rezervácie. Rezort životného prostredia argumentuje tým, že ochranné pásmo je už v súčasnosti prekryté územím Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, a preto jeho ďalšia existencia nie je z hľadiska ochrany prírody potrebná.

Zmena hraníc sa má dotknúť najmä severnej časti rezervácie. Práve v tejto lokalite sa nachádzajú ruiny kostola a kláštora svätej Kataríny Alexandrijskej, známe ako Katarínka, ktoré patria medzi vyhľadávané historické a turistické miesta. Podľa envirorezortu má byť táto časť z územia prírodnej rezervácie úplne vylúčená, keďže ide o lokalitu s výrazným kultúrno-historickým charakterom.

Výrazný zásah do doterajšieho režimu ochrany územia

Ministerstvo životného prostredia zároveň zdôrazňuje, že predmet ochrany prírodnej rezervácie zostáva zachovaný. Územie má naďalej chrániť dva biotopy európskeho významu, konkrétne lipovo-javorové sutinové lesy a teplomilné submediteránne dubové lesy. Okrem nich je predmetom ochrany aj biotop národného významu, ktorým sú dubovo-hrabové lesy karpatské.

Ochrana sa má naďalej vzťahovať aj na viaceré vzácne a chránené druhy rastlín. Ide najmä o modrušku pošvatú, vstavač purpurový a prilbovku dlholistú, ktoré patria medzi botanicky cenné druhy viazané na špecifické lesné a lúčne biotopy Malých Karpát. Podľa rezortu zmena stupňa ochrany neohrozí ich výskyt ani priaznivý stav populácií.

Prírodná rezervácia Katarínka má dlhú históriu ochrany. Chráneným územím je už od roku 1984, keď bola pôvodne vyhlásená ako chránené nálezisko úpravou Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky. V roku 1995 získala štatút prírodnej rezervácie a o deväť rokov neskôr, v roku 2004, jej bol vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Trnave určený štvrtý stupeň ochrany.

Navrhované zmeny tak predstavujú výrazný zásah do doterajšieho režimu ochrany územia. Rezort životného prostredia však tvrdí, že ide o zosúladenie ochrany s reálnym stavom územia a s jeho využívaním, najmä v častiach s historickými pamiatkami a vyššou návštevnosťou verejnosti.

Ak bude nariadenie vlády schválené, nové podmienky ochrany prírodnej rezervácie Katarína by mali nadobudnúť účinnosť od 1. februára 2026. Do tohto termínu sa k návrhu môžu vyjadriť jednotlivé rezorty, odborná verejnosť aj ďalšie dotknuté subjekty v rámci pripomienkového konania.