Slovenský astrofotograf zachytil vesmírne žubrienky

Astrofotografia patrí medzi najnáročnejšie disciplíny fotografovania, pretože vyžaduje nielen kvalitnú techniku, ale aj veľké množstvo času, trpezlivosti a priaznivé podmienky na oblohe. Slovenský astrofotograf Ján Gajdoš sa tejto oblasti venuje dlhodobo a jeho snímky už viackrát zaujali aj našich čitateľov. Najnovšie sa mu podarilo zaznamenať mimoriadne zaujímavý objekt hlbokého vesmíru – emisnú hmlovinu IC 410, ktorá sa nachádza v súhvezdí Povozník.

Hmlovina IC 410 leží na zimnej oblohe severnej pologule v súhvezdí Povozník, ktoré je známe aj pod latinským názvom Auriga. Hmlovina je dobre pozorovateľná práve počas zimných mesiacov. V tomto období sa súhvezdie Povozník nachádza vysoko nad obzorom a patrí medzi výrazné oblasti oblohy, ktoré možno sledovať aj menšími astronomickými prístrojmi.

IC 410 sa nachádza veľmi ďaleko od našej planéty. Astronómovia odhadujú jej vzdialenosť približne na 10 000 až 12 000 svetelných rokov od Zeme. To znamená, že svetlo, ktoré dnes zachytávajú teleskopy a fotoaparáty astrofotografov, vyrazilo z tejto oblasti ešte v čase, keď sa na Zemi vyvíjali dávne civilizácie. Ide teda o pohľad hlboko do minulosti našej galaxie.

Táto hmlovina patrí medzi výrazné oblasti aktívnej tvorby hviezd v Mliečnej ceste. Ide o rozsiahly oblak plynu a prachu, v ktorom vznikajú nové hviezdy. Takéto oblasti sa označujú ako emisné hmloviny, pretože plyn v nich žiari v dôsledku ionizácie – teda procesu, pri ktorom energické žiarenie mladých hviezd vytrháva elektróny z atómov plynu. Následne sa plyn rozžiari v charakteristických farbách, ktoré sú typické najmä pre vodík.

Prečo sa jej hovorí Hmlovina žubrienok?

Vnútri hmloviny IC 410 sa nachádza mladá otvorená hviezdokopa označovaná ako NGC 1893. Táto hviezdokopa pozostáva z mladých, horúcich hviezd, ktoré vznikli práve z materiálu tejto hmloviny. Ich intenzívne ultrafialové žiarenie výrazne ovplyvňuje okolité prostredie. Práve toto žiarenie ionizuje okolité oblaky plynu a spôsobuje ich charakteristické červenkasté žiarenie, ktoré je na astrofotografiách veľmi výrazné.

Jednou z najzaujímavejších častí tejto hmloviny sú zvláštne útvary, ktoré dali objektu jeho populárnu prezývku. Ide o prachoplynné globuly označované ako Sim 129 a Sim 130, ktoré majú pretiahnutý tvar s dlhými chvostami. Pripomínajú drobné žubrienky plávajúce v kozmickom priestore, a práve preto sa IC 410 často nazýva „Hmlovina žubrienok“. Tieto štruktúry patria medzi najpôsobivejšie detaily celej oblasti.

Vznik a tvar týchto útvarov sú výsledkom intenzívneho pôsobenia okolitých hviezd. Silné ultrafialové žiarenie a hviezdny vietor z mladých hviezd v hviezdokope NGC 1893 postupne „odfukujú“ menej hustý materiál v okolí globúl. Hustejšie časti plynu a prachu však odolávajú tomuto procesu, a preto sa postupne formujú do pretiahnutých štruktúr s chvostmi, ktoré smerujú od zdroja žiarenia.

Každý z týchto útvarov má pritom obrovské rozmery. Hoci na fotografiách vyzerajú relatívne malé, v skutočnosti majú rozmery rádovo niekoľko svetelných rokov. Pre porovnanie, jeden svetelný rok predstavuje vzdialenosť približne 9,46 bilióna kilometrov. Ide teda o gigantické kozmické štruktúry, ktorých rozmery si možno len ťažko predstaviť.

IC 410 je fascinujúcim príkladom dynamického prostredia v našej Galaxii. V tejto oblasti sa totiž súčasne stretáva niekoľko dôležitých procesov: vznik nových hviezd, intenzívne pôsobenie ich žiarenia na okolitý plyn a prach a zároveň aj prítomnosť tmavých pásov medzihviezdneho prachu. Tieto tmavé oblasti absorbujú svetlo z hmloviny a vytvárajú dramatický kontrast medzi jasnými emisnými oblakmi a temnými štruktúrami.

Práve táto kombinácia jemných emisných štruktúr, tmavých prachových pásov a výrazných detailov robí z IC 410 jeden z najpôsobivejších objektov zimnej oblohy. Hmlovina je síce veľmi vzdialená, no vďaka moderným teleskopom a citlivým fotografickým snímačom je možné zachytiť množstvo detailov, ktoré by voľným okom nikdy nebolo možné pozorovať.

Snímky, aké vytvárajú astrofotografi ako Ján Gajdoš, tak prinášajú verejnosti jedinečný pohľad do hlbokého vesmíru. Zároveň pripomínajú, že aj zo Slovenska je možné zachytiť mimoriadne vzdialené a vedecky zaujímavé objekty našej galaxie. Každá takáto fotografia je výsledkom kombinácie precíznej techniky, dlhých expozičných časov a detailného spracovania získaných dát.

Hmlovina IC 410 so svojimi „žubrienkami“ tak zostáva jedným z najkrajších objektov zimnej oblohy. Takéto zábery zároveň ukazujú, že vesmír ukrýva množstvo fascinujúcich štruktúr, ktoré stále dokážu prekvapiť svojou krásou aj obrovskými rozmermi.