Sneh aj dážď pomohli: Sucho na Slovensku sa zmiernilo

Vývoj počasia v období od nedele 22. marca do nedele 29. marca ráno bol z pohľadu hydrologickej situácie priaznivý, pripomína portál intersucho.sk. Po dlhšom období s nedostatkom zrážok sa nad Slovenskom v priebehu týždňa začali objavovať výdatnejšie zrážkové epizódy, ktoré vyvrcholili najmä od stredy do piatka a pokračovali aj počas víkendu. Na viacerých miestach sa vyskytol nielen dážď, ale aj sneženie vo vyšších polohách, ktoré po následnom oteplení prispelo k postupnému topeniu snehu a dopĺňaniu zásob vody v pôde.

Najvýraznejšie zrážky boli zaznamenané predovšetkým na severe a západe Slovenska. Lokálne na Orave, Zamagurí, v oblasti Tatier, Malých Karpát, na Záhorí a v okolí Bratislavy spadlo od 40 do 70 mm zrážok. Ide o hodnoty, ktoré už majú významný vplyv na hydrologickú situáciu a dokážu výrazne zmierniť deficit pôdnej vlahy. Úhrny presahujúce 20 mm boli zaznamenané aj na Kysuciach, Orave, v Turci, na hornom Považí, na Záhorí, v oblasti Malých Karpát, Nízkych Tatier, na Spiši a v širšom okolí Bratislavy. Tieto oblasti tak zaznamenali výrazné zlepšenie pôdnych podmienok v porovnaní s predchádzajúcimi týždňami.

Naopak, nie všetky regióny mali rovnaké šťastie. Najnižšie úhrny zrážok sa v sledovanom období vyskytli na Gemeri a Zemplíne, kde lokálne spadlo len okolo 1 mm zrážok. Veľmi nízke úhrny, do 5 mm, boli zaznamenané aj na Horehroní, v Novohrade, na Šariši, Zemplíne a v Above.

Práve v týchto oblastiach pretrváva sucho vo výraznejšej miere. Jeho zmiernenie je zatiaľ len čiastočné.

Ako to vyzerá so suchom na Slovensku?

Aktuálne analýzy ukazujú, že sucho rôznej intenzity zasahuje približne tretinu územia Slovenska. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím ide o zlepšenie, keďže ešte pred niekoľkými týždňami boli suchom zasiahnuté rozsiahlejšie oblasti. Mierne až výnimočné sucho sa v súčasnosti vyskytuje už len ojedinele, čo poukazuje na pozitívny vplyv nedávnych zrážok. Najnižšie hodnoty relatívneho nasýtenia pôdy sa aktuálne pohybujú v intervale 30 až 50 % a sú zaznamenané najmä na Podunajskej nížine, na Záhorí, v oblasti Šariša a Zemplína.

V povrchovej vrstve pôdy, teda do hĺbky približne 40 cm, je relatívne nasýtenie na väčšine územia Slovenska v intervale 60 až 90 %, čo predstavuje pomerne priaznivý stav. Najnižšie hodnoty, na úrovni 40 až 50 %, sa vyskytujú na Ponitrí, v oblasti Šariša, Gemera a Zemplína. Práve tieto oblasti budú aj v nasledujúcom období potrebovať ďalšie zrážky, aby sa ich stav priblížil k normálnym hodnotám.

Situácia v hlbšej vrstve pôdy, teda v intervale od 40 do 100 cm, je o niečo menej priaznivá. Najnižšie nasýtenie, na úrovni 20 až 30 %, sa vyskytuje lokálne na juhozápade Slovenska, najmä v okolí Bratislavy, Pezinka a na Záhorí. V celom pôdnom profile do hĺbky 100 cm sa najnižšie hodnoty nasýtenia pohybujú v intervale 30 až 50 % a sú zaznamenané lokálne na Podunajskej nížine, Záhorí, Šariši a Zemplíne. Na ostatnom území Slovenska je nasýtenie vyššie ako 50 %, čo predstavuje relatívne stabilizovaný stav.

Deficit pôdnej vlahy sa síce v posledných dňoch zmiernil, no stále pretrváva najmä na západnom a juhozápadnom Slovensku. V týchto oblastiach dosahuje lokálne hodnoty od -40 do -60 mm, čo znamená výrazný nedostatok vody v pôde v porovnaní s dlhodobým normálom. Na východnom a strednom Slovensku sú najvyššie hodnoty deficitu na úrovni od -20 do -40 mm. Na veľkej časti územia však prevažuje deficit do -20 mm, čo už predstavuje menej závažnú situáciu ako v predchádzajúcich týždňoch. Normálne podmienky sa aktuálne vyskytujú približne na 18 % územia Slovenska.

Pozitívnou správou je aj výskyt oblastí s nadbytkom pôdnej vlahy. Najvýraznejší nadbytok, na úrovni od +20 do +40 mm, bol zaznamenaný najmä v okolí Lučenca a na Spiši. Ide o oblasti, kde boli zrážky dostatočne výdatné a kde sa pôda dokázala nasýtiť až nad úroveň dlhodobého normálu. Tento stav môže byť priaznivý pre poľnohospodárske plodiny aj pre obnovu vegetácie po suchšom období.

Z hľadiska intenzity sucha, teda odchýlky od bežného stavu v období rokov 1961 až 2015, sa výrazné sucho v celom profile pôdy vyskytuje už len ojedinele. V povrchovej vrstve sa výrazné sucho lokálne objavuje najmä na strednom Slovensku a na krajnom východe. V hlbšej vrstve pôdy ostáva ešte ojedinele výrazné až extrémne sucho, a to najmä v Trenčianskom, Žilinskom a Prešovskom kraji. Ide však už len o lokálne javy, ktoré sa v porovnaní s predchádzajúcimi týždňami výrazne zmenšili.

Počas sledovaného obdobia zohrali významnú úlohu aj teploty vzduchu. Najvyššia teplota bola zaznamenaná v sobotu na krajnom východe Slovenska, kde sa vyšplhala takmer na +20 °C. Takéto teploty podporili topenie snehu vo vyšších polohách a prispeli k zvýšeniu odtoku vody do pôdy. Naopak, najnižšie ranné teploty boli zaznamenané v stredu ráno na Zamagurí, kde teplota klesla až na -6,5 °C. Takéto chladné rána boli typické najmä pre severné oblasti Slovenska.

Dôležitým faktorom pri hodnotení vývoja sucha je aj výpar vody z pôdy. Týždenná suma výparu sa pohybovala od 8 mm na Orave a Kysuciach do 18 mm v Košickej kotline a na Dolnom Zemplíne. V percentách normálu za obdobie rokov 1991 až 2020 bol výpar od 81 % v Podtatranskej kotline do 137 % na Dolnom Zemplíne. Vyšší výpar v teplejších oblastiach východného Slovenska čiastočne znižoval pozitívny efekt zrážok, čo je aj jedným z dôvodov, prečo sa tam sucho zmiernilo menej výrazne než na severe a západe.

Celkovo možno konštatovať, že kombinácia dažďa a sneženia priniesla v poslednom marcovom týždni významnú úľavu pre väčšinu Slovenska. Pôda sa na mnohých miestach dokázala opätovne nasýtiť vodou a zlepšili sa podmienky pre rast vegetácie aj pre poľnohospodárske práce. Napriek tomu však sucho úplne nezmizlo a v niektorých regiónoch bude potrebné, aby v nasledujúcich týždňoch pokračovali zrážky, ktoré pomôžu doplniť zásoby vody v hlbších vrstvách pôdy.

Nasledujúce obdobie tak bude rozhodujúce pre ďalší vývoj hydrologickej situácie na Slovensku. Ak sa bude pokračovať v pravidelných zrážkach a teploty nebudú príliš vysoké, je predpoklad, že sucho sa bude ďalej zmierňovať. V opačnom prípade by sa mohli niektoré regióny opäť dostať do nepriaznivej situácie, najmä tie, ktoré už teraz evidujú najnižšie hodnoty nasýtenia pôdy.