Snehová kalamita uprostred mája: Pred viac než 70 rokmi zasypal sneh viaceré krajiny, vrátane Slovenska

Pred 73 rokmi, v máji 1953, zasiahlo strednú Európu jedno z najvýraznejších ochladení povojnového obdobia. Ako pripomenul portál ČT24, išlo o mimoriadne silnú epizódu, ktorá priniesla mrazy, sneženie aj v nížinách a rozsiahle škody na vegetácii aj v poľnohospodárstve. Na Slovensku sa podľa facebookového profilu Bez počasia obdobie od 9. do 11. mája 1953 zapísalo ako najhoršia májová snehová kalamita po druhej svetovej vojne.

Začiatok mája 1953 pritom vôbec nenaznačoval, že príde taký dramatický zvrat. V strednej Európe panovalo pomerne slnečné a teplé počasie a 3. mája vystúpili denné maximá miestami až k letným +25 °C. Príroda bola po predchádzajúcich teplých týždňoch v plnom rozpuku, kvitli ovocné stromy, rozvíjali sa oziminy a v južnejších oblastiach už rašila aj vinná réva.

Situácia nad Európou sa začala meniť okolo 5. mája. Nad severovýchod kontinentu prenikol veľmi studený arktický vzduch pôvodom zo severnej Sibíri. Medzi tlakovou výšou nad Norským morom a tlakovou nížou nad severovýchodom Európy sa postupne otvorila cesta pre prúdenie studeného vzduchu smerom na juh. Tento vzduch sa následne rozšíril aj nad naše územie a výrazne zmenil charakter počasia.

Najskôr prišli silné mrazy. Na Slovensku udreli najmä 9. mája 1953 a spôsobili obrovské škody na úrode. Podľa údajov, ktoré zverejnil profil Bez počasia, klesla teplota v Bratislave v Botanickej záhrade na -1,2 °C, v Brezne na -5,5 °C a v Čadci až na -7,5 °C. Mrzlo aj v nížinách a mestách, kde už bola vegetácia rozbehnutá po teplom apríli a začiatku mája. V Hurbanove namerali -2,0 °C, v Košiciach -1,7 °C, v Prievidzi -3,0 °C a v Žiline takisto -3,0 °C.

Mrazy poškodili úrodu, potom prišiel sneh

Mimoriadne nízke teploty boli iba prvou časťou celej kalamity. Už nasledujúci deň sa nad Česko a okolie nasunula tlaková níž, ktorá bola výrazná najmä vo vyšších hladinách atmosféry. Vďaka veľmi studenému vzduchu vo výške sa zrážky menili na sneh aj v nížinách. Portál ČT24 uvádza, že v Česku denné úhrny zrážok často dosahovali 5 až 15 mm, vo východných oblastiach lokálne aj viac než 20 mm a na horách až 35 mm.

Snehová kalamita sa prejavila aj na Slovensku. Zasiahla predovšetkým severozápad krajiny, najmä Žilinský kraj, Kysuce, Považie a Oravu. V nižších polohách severozápadného Slovenska dosahovala výška nového snehu väčšinou do 10 cm, no v okolí Žiliny a Bytče napadlo okolo 20 cm. V podhorských oblastiach Kysúc a Javorníkov sa snehová pokrývka pohybovala od 20 do 35 cm a na hrebeňoch Malej Fatry dosahovala približne 50 cm.

Z konkrétnych slovenských staníc sa spomína napríklad Blatnica v okrese Martin, kde vo výške približne 500 metrov namerali až 47 cm snehu. Veľmi vysokú snehovú pokrývku hlásila aj Rajecká Lesná, kde malo napadnúť až 45 cm snehu. Vzhľadom na dátum išlo o mimoriadne nezvyčajnú situáciu, ktorá by bola výnimočná aj na začiatku jari, nieto ešte v druhej májovej dekáde.

Sneženie sa pritom neobmedzilo iba na horské a podhorské oblasti. 11. mája 1953 je zaznamenané posledné sneženie sezóny dokonca aj v Bratislave, Nitre či Košiciach. V niektorých nížinných oblastiach sa sneh síce dlho neudržal, no samotný výskyt sneženia v týchto mestách v polovici mája jasne ukazuje, aký výnimočný bol charakter celej studenej epizódy.

Na Morave a v Sliezsku bola situácia takisto mimoriadne vážna. Bolo tam bielo takmer všade s výnimkou Znojemska. Väčšinou napadlo 1 až 10 cm snehu, no od stredných polôh na severovýchode to bolo často 10 až 30 cm. V Jeseníkoch ležalo okolo 35 cm snehu a v Beskydách spolu s ich podhorím približne 40 cm. Na Lysej hore dosiahla celková výška snehu 12. mája až 80 cm a súvislá snehová pokrývka tam ležala od 7. do 16. mája, teda desať dní.

Množstvo snehu spôsobilo rozsiahle škody

Lámali sa konáre, niekde aj celé kmene stromov, čo viedlo k prerušeniu dodávok elektrickej energie a komplikáciám v doprave. Podobné svedectvá sa objavujú aj v slovenských kronikách, ktoré cituje profil Bez počasia. V obci Lazisko na Liptove sa spomína, že 11. mája napadlo tak veľa snehu, že deti ráno nemohli ísť do školy. Mnohé stromy boli polámané a zachránili sa len tie, z ktorých ľudia stihli ťažký sneh striasť. Kronika zároveň uvádza, že v danom roku neboli čerešne, keďže stromy boli práve v najkrajšom rozkvete.

Veľmi vážne následky zaznamenali aj v Nových Zámkoch. Podľa kroniky tam ráno 9. mája udrel silný mráz okolo -4 °C, ktorý poškodil vinice približne na 85 %, zemiaky na 10 %, okopaniny na 20 %, ovocné stromy na 70 % a orechy miestami až na 100 %. O deň neskôr napadlo veľa snehu najmä v horských oblastiach a pod jeho ťarchou boli vyvrátené mnohé stromy. Tie následne prerušili premávku a podľa dobového záznamu sa veľké snehové záveje objavili aj na autostráde vedúcej od Nitry.

Zaujímavé svedectvo pochádza aj z Opatovej pri Trenčíne. Tam kronika uvádza, že 8. mája sa vyskytol dážď a ľadovec, 10. mája bolo daždivo a chladno a v noci na 11. mája napadlo 5 cm snehu. Všetko vonku bolo biele, no popoludní sa sneh v nižších polohách roztopil. Škody na ovocí však zostali. Jablká podľa zápisu prakticky neboli, pretože ich zničili mrazy v kvete a to, čo zostalo, neskôr poškodili škodcovia a choroby. Obyvatelia sa sťažovali na mimoriadne „nepodarený rok“.

Studené počasie trvalo niekoľko dní a bolo výnimočné aj z hľadiska denných maxím. Portál ČT24 pripomenul, že v pražskom Klementine namerali 9. mája iba +7,1 °C, čo bola najnižšia hodnota pre tento deň od začiatku meraní. V moravskom Přerove vystúpila teplota o deň neskôr maximálne len približne na +2 °C. Takéto hodnoty uprostred mája výrazne zaostávajú za tým, čo je pre toto obdobie bežné.

Chladná epizóda sa skončila až po 13. máji. Následne sa počasie začalo rýchlo meniť a od polovice mesiaca teploty opäť stúpali nad letných +25 °C, výnimočne dokonca až k tropickým +30 °C. Prudké oteplenie však už nedokázalo zvrátiť škody, ktoré predchádzajúce mrazy a sneh napáchali na úrode, ovocných stromoch, viniciach a lesných porastoch.

Máj 1953 tak zostáva jedným z najvýraznejších príkladov toho, že aj v čase rozkvitnutej jari môže počasie priniesť doslova zimné podmienky. Dostupné informácie ukazujú, že nešlo len o krátke ochladenie, ale o rozsiahlu poveternostnú epizódu s mrazmi, snežením, kalamitou a veľkými hospodárskymi následkami. Pre Slovensko, najmä jeho severozápadné regióny, išlo o udalosť, ktorá sa v májovej histórii počasia zapísala mimoriadne výrazne.