Šokujúce zistenie vedcov: Zem NEZAŽÍVA žiadne masové vymieranie! Pravda je úplne iná

Analýza viac ako 500 rokov údajov spochybňuje jedno z najrozšírenejších presvedčení v biológii — že tempo vymierania druhov sa zrýchľuje. Nové zistenia ukazujú presný opak: vymieranie dosiahlo svoj vrchol pred vyše storočím a odvtedy neustále klesá.

Nový výskum

Už desaťročia počúvame varovania, že planéta vstúpila do nového „masového vymierania“ – šiesteho v dejinách Zeme, ktoré má byť porovnateľné s katastrofou, aká pred 66 miliónmi rokov vyhubila dinosaury. Nový výskum publikovaný v prestížnom časopise Proceedings of the Royal Society of London však prináša úplne inú perspektívu.

Vedci Kristen Saban a John Wiens z Arizonskej univerzity analyzovali údaje o takmer dvoch miliónoch rastlinných a živočíšnych druhov a identifikovali 912 druhov, ktoré skutočne vyhynuli za posledných 500 rokov. Výsledok ich prekvapil: nielenže sa miera vymierania nezvyšuje, ale už sto rokov klesá.

Od ostrovov ku kontinentom – menia sa aj príčiny vymierania

V období rokov 1500 až 1900 vymierali najmä ostrovné druhy – vtáky, mäkkýše či malé cicavce, ktoré nedokázali čeliť inváznym živočíchom privezeným človekom. Potkany, kozy či ošípané zanechali na tichomorských a karibských ostrovoch obrovskú ekologickú stopu.

Dnes je situácia iná. Najviac druhov mizne na kontinentoch, najmä v sladkovodných ekosystémoch, kde biodiverzitu ohrozuje ničenie biotopov, odlesňovanie, znečistenie vôd a fragmentácia prírodného prostredia.

Zaujímavé je, že výskum nenašiel žiadne priame dôkazy o tom, že by klimatická zmena už teraz zvyšovala mieru vymierania. Ako vysvetľuje Wiens: „To neznamená, že klíma nie je problémom. Len to, že doterajšie vymierania neodrážajú výzvy, ktorým druhy čelia dnes.“

Mýtus o „šiestom masovom vymieraní“

Pojem „šieste masové vymieranie“ sa často objavuje v médiách aj vo vedeckých debatách, no podľa autorov štúdie ide o príliš zjednodušené tvrdenie. Saban upozorňuje, že extrapolovať minulé trendy do budúcnosti je problematické, pretože sa menia hlavné faktory ohrozenia života — od inváznych druhov po klimatické zmeny a stratu biotopov.

Štúdia zdôrazňuje, že vymierania mali v rôznych storočiach rôzne príčiny a geografické súvislosti, takže jednotný model neexistuje. Z údajov vyplýva, že tempo vymierania sa v poslednom storočí znížilo, čo vedcov vedie k záveru, že nie sme na prahu okamžitého globálneho kolapsu.

Nádej prináša ochrana prírody

Jedným z hlavných dôvodov pozitívneho trendu je rastúca efektivita ochrany prírody. Národné parky, rezervácie či programy na záchranu ohrozených druhov prinášajú reálne výsledky.

Autori pripomínajú, že mnohé druhy, ktoré dnes IUCN označuje za „ohrozené“, prežili práve vďaka globálnemu úsiliu o ochranu prírody. To však neznamená, že problém je vyriešený.„Pokles vymierania nie je dôvod na oslavu, ale signál, že ochrana funguje – a musíme v nej pokračovať,“ hovorí Saban.

Nový pohľad na biodiverzitu

Štúdia Sabana a Wiensa nepopiera, že planéta čelí vážnym ekologickým výzvam. Skôr vyzýva na realistickejší a presnejší prístup. Nejde o to zľahčovať problém, ale pochopiť ho v historickom kontexte a reagovať na nové hrozby.

Ako autori uzatvárajú: „Ak budeme tvrdiť, že dnešná situácia je ako dopad asteroidu na Zem, budeme ju považovať za neriešiteľnú. Namiesto paniky potrebujeme dáta a cielené kroky.“

Zem zatiaľ nezažíva nové masové vymieranie, no boj o biodiverzitu pokračuje. A práve táto správa je dôvodom na nádej — aj zodpovednosť.