Ak tráviace procesy hovädzieho dobytka prispievajú ku globálnemu otepľovaniu prostredníctvom emisií metánu, ako je možné, že výkaly tučniakov dokážu tento proces zvrátiť?
Antarktická ľadová divočina sa rýchlo otepľuje pod ťarchou klimatických zmien spôsobených človekom. Nová štúdia však poukazuje na neočakávaného spojenca v boji za udržanie chladu na kontinente – tučniaka, presnejšie povedané jeho výkaly.
Výskum, publikovaný vo štvrtok v časopise Communications Earth & Environment, ukazuje, že amoniak uvoľňovaný zo semien tučniakovho guána (exkrementy morských vtákov) vytvára dodatočnú oblačnosť nad pobrežím Antarktídy, čím pravdepodobne blokuje slnečné svetlo a znižuje teploty.
Vzhľadom na to, že tučniaky sa živia prevažne rybami, ich exkrementy obsahujú veľké množstvo dusíkatého odpadu, ktorý sa rozkladá na amoniak.
Vedci zistili, že neuveriteľné množstvo amoniaku, ktorý po sebe guáno zanecháva, sa spája so zlúčeninami síry z oceánu a v priebehu niekoľkých hodín vytvára oblaky.
Predchádzajúce počítačové modely zistili, že takéto oblaky poháňané guánom morských vtákov na Antarktíde skutočne ochladzujú zem, ale autori štúdie uviedli, že na potvrdenie vplyvu na klímu sú potrebné pozorovania.
Oblaky môžu mať tiež rôzne chladiace alebo otepľovacie účinky v závislosti od toho, či sa nachádzajú nad oceánom alebo ľadom.
„Existujú súvislosti medzi prirodzenými dejmi na našej planéte, ktoré nevyhnutne neočakávame,“ povedal Matthew Boyer, hlavný autor štúdie a doktorand na Helsinskej univerzite. „A toto je jedna z nich,“ dodáva.
V januári 2023 Boyer a jeho kolegovia namerali na základni Marambio na Antarktickom polostrove koncentráciu amoniaku z kolónie 60 000 tučniakov adelijských.
Zistili, že guáno bolo hlavným zdrojom amoniaku na pobreží, dokonca prekonalo amoniak z Južného oceánu. Keď vietor fúkal zo smeru kolónie, prístroje tímu – vzdialené 8 kilometrov – namerali koncentrácie amoniaku 1 000-krát vyššie ako je normálna úroveň.
Aj keď tučniaky koncom februára opustili oblasť a ich guáno zostalo, koncentrácia bola stále viac ako 100-krát vyššia než bežná úroveň.
Vplyv oblakov na klímu zatiaľ nie je jasný. Oblaky absorbujú žiarenie zo slnka aj z planéty. Väčšina oblakov na Zemi má chladiaci účinok a odráža slnečné svetlo späť do vesmíru.
Boyer však povedal, že ľad je vysoko reflexný a tiež vyžaruje žiarenie. Ak je oblak menej reflexný ako ľad pod ním, mohol by toto teplo zachytávať a prispievať k otepľovaniu povrchu
Počítačové modely z predchádzajúcich štúdií ale naznačujú, že celkový efekt by pravdepodobne ochladil povrch.
„Môžeme predpokladať, že oblaky budú mať ochladzujúci účinok, pretože vo všeobecnosti je to najvýraznejší účinok oblakov v atmosfére,“ povedal Boyer, ktorý sa zameriava na ďalšie pozorovania.
Nie je jasné, ako sa tieto emisie guána zmenia v budúcnosti so zmenou populácií. Podľa Medzinárodnej únie ochrany prírody klesá približne tucet populácií tučniakov. Tučniaky adelijské, ktoré sú súčasťou štúdie, sú našťastie jedny z mála, ktorých početnosť stúpa.
Tieto aerosólové častice alebo oblaky poháňané exkrementmi nás pravdepodobne nezachránia pred globálnym otepľovaním, napriek tomu je dôležité pochopiť vplyv guánových plynov na atmosféru.
Lokálne zmeny v Antarktíde a Arktíde majú globálny vplyv na klímu. Topenie oboch ľadovcov ovplyvňuje stúpanie hladiny morí na celom svete, čo by malo spôsobiť stúpnutie hladiny o meter do roku 2100. Rozloženie však nie je rovnomerné a niektoré oblasti už teraz pociťujú následky.
„Oceány a tučniaky ovplyvňujú atmosféru a v skutočnosti ovplyvňujú aj miestnu klímu v Antarktíde,“ povedal Boyer. „Lokálne zmeny v Antarktíde budú mať vplyv na globálnu klímu,“ dodáva.