Extrémne počasie a boj proti klimatickým zmenám prestáva ľudí vo svete zaujímať. Prečo to už nie je téma číslo jeden pre svet a prečo politickí lídri stíchli, ak ide o tému boja proti globálnemu otepľovaniu?
V roku 2017 svet zažil silné diplomatické protesty, keď Donald Trump rozhodol o vystúpení Spojených štátov z Parížskej dohody o klíme. O osem rokov neskôr, keď rovnaký krok podnikol ako prezident druhýkrát, reakcie boli výrazne tichšie, píše Politico.
Počas vlády predošlého amerického prezidenta Joea Bidena mnohí považovali boj s klimatickými zmenami za neoddeliteľnú súčasť správy štátu. Avšak návrat Trumpa do Bieleho domu ukazuje, že tento konsenzus nebol taký pevný, ako sa zdalo.
Teraz sa klimatická rétorika viac zameriava na argumenty ekonomického záujmu a energetickej bezpečnosti. Trump svoje rozhodnutie znovu odstúpiť od Parížskej dohody oznámil prvý deň svojho úradu, pričom svoj krok označil za ochranu pred „nespravodlivou a jednostrannou dohodou“.
Zatiaľ čo v roku 2017 tento krok vyvolal silné reakcie zo strany svetových lídrov, tentoraz bola odpoveď oveľa miernejšia. Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz zostali ticho, zatiaľ čo britský premiér Keir Starmer sa vyhol komentárom.
Reakcie boli podobne umiernené aj od ďalších štátov, čo ukazuje, že globálny prístup k otázke klímy sa od Trumpovho prvého obdobia výrazne zmenil. Prečo?
Dôležitú úlohu v tomto posune zohráva aj geopolitika. Zatiaľ čo Parížska dohoda vznikla na základe predstavy o globálnej spolupráci, dnešný svet je charakterizovaný súperením medzi mocnosťami.
Ursula von der Leyen, predsedníčka Európskej komisie, označila súčasnú situáciu za „novú éru tvrdej geostrategickej konkurencie“. To kladie nové výzvy pred klimatických lídrov, ktorí dlho presadzovali spoluprácu ako jedinú cestu k riešeniu globálnej krízy.
Na Svetovom ekonomickom fóre v Davose povedala: „Parížska dohoda zostáva najlepšou nádejou pre celé ľudstvo. Európa bude pokračovať vo svojom úsilí a spolupracovať so všetkými národmi, ktoré chcú chrániť prírodu a zastaviť globálne otepľovanie.“
Wopke Hoekstra, európsky komisár pre klímu, označil rozhodnutie USA za „skutočne nešťastný vývoj“, ale zdôraznil, že EÚ zostáva odhodlaná spolupracovať s medzinárodnými partnermi na riešení klimatických zmien.
Rozhodnutie Donalda Trumpa odstúpiť od Parížskej dohody o klíme napriek tomu vyvolalo aspoň nejaké reakcie. Napriek tomu, že tento krok znamená oslabenie snáh o udržanie globálneho otepľovania na hranici 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou, väčšina krajín však zdvojnásobila svoje záväzky v boji proti klimatickej kríze, ako uviedol The Guardian.
Napriek odstúpeniu USA zostáva Parížska dohoda silným základom pre globálne klimatické úsilie. Mnoho krajín si uvedomuje, že prechod na čistú energiu je nevyhnutný, a zdôrazňuje potrebu medzinárodnej spolupráce, aby bolo možné čeliť rastúcim výzvam klimatickej krízy.