Stará sovietska družica Kozmos sa rúti späť na Zem. Nikto nevie, kam dopadne
Stará ruská družica Kozmos sa chystá na svoj návrat na Zem.
Stará ruská družica Kozmos sa chystá na svoj návrat na Zem. Problém je však v tom, že nikto nevie kedy presne a kam presne dopadne. Odhaduje sa, že to bude už o pár dní!
Bývalá sovietska družica Kosmos 482 sa nekontrolovateľne rúti k zemskému povrchu. Posledných 53 rokov obiehala po obežnej dráhe, no teraz je na svojej ceste späť. S veľkou pravdepodobnosťou prerazí zemskú atmosféru a dopadne na Zem. Problém je, že nikto nevie kam a kedy.
V roku 1972 mala sovietska kozmická loď Kosmos 482 pristáť na Venuši. O viac ako 50 rokov neskôr sa namiesto toho vracia na Zem. Pristátie sa podľa prvotných odhadov očakáva 10. mája, plus mínus pár dní, informuje špecializovaný portál zameraný na vesmír a vesmírne počasie SpaceWeather.
Široká oblasť, kam môže Kozmos dopadnúť
„Toto nebude štandardný návrat do zemskej atmosféry,“ hovorí satelitný analytik Marco Langbroek, ktorý tento objekt sleduje už roky.
„Sonda Kosmos 482 Descent Craft bola navrhnutá tak, aby prežila hustú atmosféru Venuše. Preto pravdepodobne prežije návrat do zemskej atmosféry neporušená a núdzovo pristane. Bude to preto veľmi zaujímavý návrat,“ vysvetľuje odborník. Podľa tohto sa dá predpokladať, že stará sovietska sonda dopadne na zem.
Sonda bola navrhnutá tak, aby sa na povrch Venuše zoskočila padákom. Je však veľmi nepravdepodobné, že by systém padákov po viac ako 50 rokoch vo vesmíre fungoval, takže zrejme pôjde o núdzové pristátie.
Kam zrejme sovietska sonda pristane?
„S obežnou dráhou sklonu 52 stupňov by sa sonda Kosmos 482 Descent Craft mohla dostať kdekoľvek medzi 52 stupňami severnej a 52 stupňami južnej zemepisnej šírky,“ hovorí Langbroek a dopĺňa: „To zahŕňa veľkú časť južnej a strednej zemepisnej šírky Európy a Ázie, ako aj Ameriky, Afriky a Austrálie.“ Štatisticky je pristátie v oceáne najpravdepodobnejším výsledkom.
Aké zlé to bude? Mnohé detaily tohto plavidla sa stratili v histórii. Langbroek sa domnieva, že sonda má priemer približne 1 meter a hmotnosť okolo 495 kg. Ak dopadne na zemský povrch, zrejme nespôsobí katastrofálne škody, avšak stále bude jeho dopad veľmi nebezpečný.
Kosmos 482 bol súčasťou úspešného sovietskeho programu Venera zameraného na prieskum Venuše. Medzi rokmi 1961 a 1984 trinásť sovietskych sond úspešne vstúpilo do atmosféry Venuše a desať z nich pristálo na povrchu planéty.
Kosmos 482 sa však nikdy úplne neopustil od Zeme. Po štarte z kozmodrómu Bajkonur 31. marca 1972 sa horný stupeň rakety Molnija predčasne vypol a Kosmos zostal na obežnej dráhe 206 x 9802 kilometrov, ktorá sa odvtedy neustále znižuje.
