Vyradený vedecký satelit americkej agentúry NASA sa po rokoch na obežnej dráhe postupne približuje k Zemi. Odborníci očakávajú, že pri vstupe do atmosféry sa väčšina jeho konštrukcie rozpadne a zhorí. Nie je však vylúčené, že menšie fragmenty by mohli dopadnúť až na zemský povrch.
Na Zem sa v najbližšom období vráti vyradený satelit americkej vesmírnej agentúry NASA s názvom RHESSI (Reuven Ramaty High Energy Solar Spectroscopic Imager). Tento satelit bol vypustený na obežnú dráhu v roku 2002 a jeho hlavnou úlohou bolo skúmať slnečné erupcie a ďalšie energetické procesy prebiehajúce na Slnku.
Počas svojej aktívnej misie poskytol vedcom množstvo cenných údajov o tom, ako vznikajú silné výbuchy energie na povrchu našej hviezdy. Tieto javy sú dôležité aj z pohľadu takzvaného vesmírneho počasia, pretože silné slnečné erupcie môžu ovplyvniť satelity, komunikáciu či elektrické siete na Zemi.
Satelit pracoval približne 16 rokov a svoju vedeckú misiu ukončil v roku 2018. Odvtedy zostal na obežnej dráhe bez aktívneho riadenia a jeho orbitálna dráha sa postupne znižovala. Teraz sa už nachádza v štádiu, keď začne nekontrolovane klesať do hustejších vrstiev atmosféry.
Pri vstupe do atmosféry sa teleso začne prudko zahrievať v dôsledku trenia o vzduch. Vedci preto očakávajú, že väčšina konštrukcie satelitu sa rozpadne a zhorí ešte vo vysokých vrstvách atmosféry.
Niektoré pevnejšie komponenty však môžu extrémne teploty prežiť. Teoreticky tak existuje možnosť, že malé fragmenty dopadnú až na zemský povrch. Presné miesto prípadného dopadu však nie je možné vopred určiť, keďže satelit obieha Zem po veľkej časti planéty a presný moment jeho vstupu do atmosféry sa môže meniť.
Vedci vysvetľujú, že čas návratu satelitu sa dá určiť len s určitým časovým oknom, ktoré môže mať odchýlku aj niekoľko hodín. Výpočty totiž ovplyvňuje napríklad aktuálna hustota atmosféry, ktorá sa mení v závislosti od slnečnej aktivity.
Napriek tomu, že malé fragmenty satelitu by mohli dopadnúť na Zem, odborníci zdôrazňujú, že riziko pre ľudí je mimoriadne nízke. Podľa odhadov NASA je pravdepodobnosť, že by niekoho zasiahol padajúci úlomok, veľmi malá.
Takéto návraty vyradených satelitov nie sú vo vesmírnej ére ničím výnimočným. Väčšina starších zariadení postupne stráca výšku obežnej dráhy a nakoniec vstúpi do atmosféry, kde sa rozpadne. V drvivej väčšine prípadov sa pritom celý objekt zničí ešte vysoko nad povrchom.
Satelit RHESSI zohral počas svojej misie významnú úlohu vo výskume Slnka. Počas rokov na orbite zaznamenal viac než stotisíc slnečných erupcií a poskytol vedcom detailné údaje o energetických časticiach, ktoré pri týchto výbuchoch vznikajú.
Tieto pozorovania prispeli k lepšiemu pochopeniu procesov, ktoré stoja za najenergetickejšími javmi v našej slnečnej sústave. Aj keď sa jeho misia už skončila, údaje zozbierané satelitom budú vedci analyzovať ešte dlhé roky.