Stav životného prostredia v Európe nie je dobrý, varujú vedci

Z komplexnej, takmer 300-stranovej správy, o ktorej informuje ČTK, vyplýva, že zmena klímy, nadmerné využívanie prírodných zdrojov a strata biodiverzity sú naďalej kľúčovými problémami, ktoré ohrozujú budúcnosť Európy. EEA upozorňuje, že napriek doterajšiemu pokroku v ochrane životného prostredia sa väčšina sledovaných trendov vyvíja nepriaznivo. Prírodné prostredie je vystavené tlaku urbanizácie, intenzívneho poľnohospodárstva, znečistenia aj rastúcich dôsledkov klimatických zmien.

Zmena klímy sa podľa agentúry už dnes prejavuje vo forme častejších a extrémnejších prejavov počasia – od vĺn horúčav cez suchá až po prudké zrážky a povodne. Tieto udalosti majú výrazný vplyv na poľnohospodárstvo, vodné zdroje, infraštruktúru aj zdravie obyvateľstva. EEA preto zdôrazňuje, že odďaľovanie opatrení alebo spomaľovanie zelenej transformácie by len zvýšilo ekonomické aj sociálne náklady a prehĺbilo nerovnosti medzi regiónmi.

Európska únia sa podľa správy dlhodobo profiluje ako svetový líder v ochrane klímy. Od roku 2005 sa jej podarilo výrazne znížiť emisie skleníkových plynov, spotrebu fosílnych palív a zároveň zdvojnásobiť podiel obnoviteľných zdrojov energie. Zlepšila sa aj kvalita ovzdušia a miera recyklácie odpadu. Napriek týmto úspechom však odborníci varujú, že tempo zmien je stále nedostatočné na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, ktorá je hlavným cieľom európskej Zelené dohody (Green Deal).

Agentúra vyzýva členské štáty EÚ, aby urýchlili implementáciu prijatých opatrení a venovali viac pozornosti udržateľnému hospodáreniu s pôdou, vodou a ďalšími zdrojmi. Práve tieto faktory sú nevyhnutné pre zabezpečenie základných potrieb spoločnosti, ako je potravinová bezpečnosť, pitná voda či ochrana pred povodňami. „Ochrana prírodných zdrojov a znižovanie znečistenia sú kľúčové pre odolnosť spoločnosti,“ upozorňuje EEA vo svojej správe.

Správa prináša jasné posolstvo

Na konkrétnom príklade Českej republiky dokument ukazuje, ako zložitý je proces zelenej transformácie v praxi. Česká ekonomika síce v posledných desaťročiach dosiahla výrazný pokrok v oddelení hospodárskeho rastu od environmentálnej záťaže, no stále patrí medzi energeticky najnáročnejšie v rámci EÚ. Krajina je do veľkej miery závislá od fosílnych palív, predovšetkým uhlia, ktoré stále využíva približne 14 % domácností na vykurovanie.

Emisie skleníkových plynov v Česku od roku 1990 klesli o takmer 48 %, no podľa EEA je potrebné urýchliť zlepšovanie energetickej efektívnosti a podporovať obnoviteľné zdroje. Energetická kríza po vypuknutí vojny na Ukrajine však spôsobila, že niektoré domácnosti sa opäť vrátili k spaľovaniu uhlia kvôli rastúcim cenám energií. Dopravný sektor v krajine navyše zostáva silne závislý od fosílnych palív a len malý podiel nových vozidiel tvoria elektromobily.

Európska komisia aj odborníci preto upozorňujú, že ochrana prírody nie je len ekologickou otázkou, ale aj investíciou do budúcnosti. Miestopredsedníčka Európskej komisie Teresa Riberaová v reakcii na správu zdôraznila, že odkladanie klimatických cieľov by viedlo k vyšším nákladom a znížilo by odolnosť Európy voči budúcim krízam. „Zachovanie zdravého životného prostredia je kľúčom ku konkurencieschopnosti, odolnosti a blahobytu občanov,“ dodala.

Správa EEA tak prináša jasné posolstvo – hoci Európa v boji proti klimatickej zmene dosiahla dôležité úspechy, stále stojí pred veľkou výzvou. Budúcnosť kontinentu bude závisieť od toho, či dokáže udržať tempo zelenej transformácie a pretaviť prijaté politiky do reálnych výsledkov. Zdravé životné prostredie nie je len otázkou prírody, ale aj základom pre stabilnú a prosperujúcu spoločnosť.