Stromy v Bratislave začali umierať pre teplotné šoky
V bratislavskej mestskej časti Rača dochádza k odumieraniu stromov, ktoré dlhé roky skrášľovali miestne ulice.
V bratislavskej mestskej časti Rača dochádza k odumieraniu stromov, ktoré dlhé roky skrášľovali miestne ulice. Príčinou však nie je nedostatok vody, ako by sa mohlo zdať, ale opakujúce sa teplotné šoky, ktoré spôsobujú vážne poškodenie vegetácie.
Starosta Rače Michal Drotován sa rozhodol preveriť príčiny úhynu drevín a kontaktoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Zaujímalo ho, či pokles hladiny podzemnej vody môže byť zodpovedný za odumieranie pagaštanov, ktoré v tejto časti mesta rastú. Dáta zo SHMÚ však naznačujú, že hladina podzemnej vody je v norme, a niektoré merania ju dokonca zaznamenali mierne nad dlhodobým priemerom.
Ako informoval web bratislavak.sk, najbližší merací bod pri Peknej ceste ukázal v roku 2023 priemernú výšku hladiny 135,43 metra, čo je mierne nad dlhodobým priemerom z rokov 1971 až 2022, ktorý predstavuje 135,33 metra. Aj keď je v inej časti Rače, na Púchovskej ceste, hladina mierne klesnutá pod dlhodobý priemer, hodnoty sa stále pohybujú v normálnych medziach. Tieto fakty naznačujú, že príčinou problémov so zeleňou nie je nedostatok vody, ale iné faktory.
Podľa starostu Drotována ide skôr o klimatické výkyvy, najmä prudké zmeny teplôt, ktoré stromy nezvládajú. Teplotné šoky narúšajú ich schopnosť prispôsobiť sa a zotaviť sa, čo vedie k ich odumieraniu.
Tento problém bude treba zohľadniť aj pri budúcej výsadbe drevín v mestských častiach, aby sa vyberali druhy schopné odolávať extrémom. Očakáva sa pritom, že teploty v najbližších dňoch vystúpia až na +36 °C.
Chrániť treba nielen stromy, ale aj nás samých
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) preto vydal odporúčania, ako sa chrániť pred horúčavami. Základom je pravidelný pitný režim, pričom sa odporúča vypiť 2 až 4 decilitre tekutín na 10 kg telesnej hmotnosti denne. Vhodné je piť v malých dávkach počas celého dňa, ešte pred pocitom smädu. Vyhýbať sa treba alkoholu, káve či sladeným a sýteným nápojom.
Malé deti sú na horúčavy mimoriadne citlivé. ÚVZ upozorňuje, že ich mechanizmus smädu nie je ešte vyvinutý, preto im treba pitie pravidelne ponúkať. Najvhodnejšia je čistá voda, prípadne nesladené čaje alebo minerálky. Množstvo potrebných tekutín závisí od veku a hmotnosti dieťaťa.
Dôležité je tiež obliekať sa vhodne – do svetlého, vzdušného oblečenia z prírodných materiálov, ktoré pomáha telu odvádzať teplo. Pobyt na priamom slnku by sa mal minimalizovať najmä v čase medzi 10. a 16. hodinou. Ak sa musíte pohybovať vonku, nezabudnite na pokrývku hlavy, slnečné okuliare a krém s vysokým ochranným faktorom.
Počas horúčav netreba podceňovať riziko úpalu. Úpal vzniká aj bez pôsobenia priameho slnečného žiarenia a dochádza pri ňom k prehriatiu organizmu. V letných mesiacoch preto treba dbať na ochranu a chrániť najmä deti, seniorov a osoby s chronickými ochoreniami.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča počas vĺn horúčav udržiavať teplotu v interiéri pod +32 °C cez deň a pod +24 °C v noci. Táto zásada je kľúčová najmä v domácnostiach so seniormi alebo malými deťmi. Vhodným riešením je klimatizácia, tienenie okien či nočné vetranie.
Letné teploty predstavujú čoraz vážnejšiu výzvu aj pre životné prostredie v mestách. Stromy ako prirodzená ochrana pred teplom sú čoraz viac ohrozené klimatickými výkyvmi. Preto je nevyhnutné prijať nové prístupy pri výsadbe a starostlivosti o mestskú zeleň, ktoré budú zohľadňovať extrémne prejavy počasia.
