Sucho sa bude zhoršovať, ale zrážok je dosť. Vieme, čo ho spôsobuje

V posledných 20 rokoch sa začína meniť príčina, prečo vzniká sucho. Zatiaľ čo v minulosti to bolo hlavne vďaka nedostatku zrážok počas dlhšieho obdobia, keď podpriemerne pršalo, teraz to súvisí okrem iného s nárastom teploty vzduchu.

V dôsledku väčšieho tepla sa vyparuje viac vody z pôdy a sucho teda začína byť aj pri relatívne normálnych zrážkach. Novinárom to povedal klimatológ Pavel Zahradníček z Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR. Kvôli nesprávnemu hospodáreniu s vodou a rozvoju erózie pôdy podľa neho krajina navyše pozvoľna stráca schopnosť zadržiavať túto životodarnú tekutinu.

Problém je aj v rozložení zrážok

Dĺžka trvania sucha je podľa klimatológa väčšinou veľmi závislá od množstva zrážok. „Môže síce spadnúť náhle veľký úhrn zrážok z búrky a na krátku dobu dosýtiť pôdu, ale zase rýchlo vyschne. Na ukončenie nejakej suchej epizódy väčšinou je potrebné vlhšie obdobie trvajúce aspoň niekoľko dní s trvalým dažďom," povedal.

Väčšinou epizóda sucha trvá niekoľko mesiacov, ale môže byť aj niekoľko rokov, ako napríklad obdobie sucha v Česku trvajúce od roku 2015 do roku 2020.

„Množstvo zrážok sa v Česku dlhodobo nemení. Naopak dokonca veľmi mierne rastie. Čo sa ale mení je charakter zrážok. V období apríl až jún nám zrážky klesajú, a naopak počas júla až septembra rastú, a to hlavne vďaka kratším vyšším úhrnom. Tým, čo ovplyvňuje výrazne sucho v súčasnej dobe, sú teda teploty vzduchu a vďaka tomu zvýšený výpar,“ povedal klimatológ. Obdobná situácia je aj u nás.

Záhradníček uviedol, že sucho možno považovať do ďalších rokov za asi najväčšiu hrozbu. Očakáva, že sa nebude vyskytovať každý rok, budú aj veľmi vlhké roky, ale pravdepodobnosť suchých a silnejších epizód bude narastať. Zároveň sa podľa neho bude vyskytovať v roku viac dní s nízkou pôdnou vlhkosťou.

Vznikajú varovné programy

Sucho negatívne ovplyvňuje poľnohospodárstvo a taktiež je jedným z hlavných príčin vzniku rozsiahlych požiarov. Práve preto vznikli varovné systémy ako napríklad Intersucho. Podľa neho bojovať so suchom sa nedá, dá sa len naňho vhodne pripraviť.

V prvom rade sa treba šetrnejšie správať k pôde a nezhoršovať jej schopnosť zadržať vlahu. Mal by byť tiež dostatok nádrží na zachytenie vody v čase jej nadbytku, čo umožní jej neskoršie použitie napríklad na závlahy v čase sucha. Samotné zavlažovanie bez dostatočného zdroja vody je podľa neho problematické. To je jednoduchá vec, ktorú môže pre pôdu a vodu urobiť každý jeden z nás.

„Aby tieto všetky opatrenia boli vôbec účinné, je nutné zmierniť samotnú klimatickú zmenu, a teda aj nárast teplôt vzduchu. To sa samozrejme môže podariť vďaka znižovaniu emisií skleníkových plynov," povedal Zahradníček. Vďaka tomu by sa podľa neho riziko sucha znížilo na úroveň z minulosti, na ktorú je krajina zvyknutá. To by viedlo k väčšej potravinovej sebestačnosti a menším ekonomickým nákladom, dodal.

Toto opatrenie je ale už v kompetencii vlád, organizácií a nadnárodných firiem, aby znižovali úroveň uhlíka a emisií a nepodporovali tak zvyšovanie teploty a zhoršovanie skleníkového efektu.