Superspln máme za sebou. V júli nás ešte čakajú ďalšie astronomické udalosti. Aké?

Počas tejto noci sme mohli pozorovať superspln. To však nie je jediná udalosť na oblohe, ktorú môžeme pozorovať. Čaká nás toho oveľa viac.

Začnime Slnkom

Už o dva dni sa Zem dostane do afélia, teda najvzdialenejšieho bodu voči Slnku. Budeme od neho vzdialení neuveriteľných vo vzdialenosti 152 093 251 kilometrov.

Preto aj názov afélium môžeme preložiť ako "odslnie". V aféliu sa teleso pohybuje najmenšou rýchlosťou. Ak chceme úplne presný údaj, tak najďalej od Slnka budeme 6. júla o 22:06 nášho času.

Superspln je už za nami

Včera sme mohli pozorovať najväčší Mesiac, pretože ten bol naopak k nám najbližšie na svojej dráhe okolo Zeme.

Bol od nás vzdialený "len" 360149 kilometrov. Keďže sa spln aj perigeum dátumovo spojili, hovoríme o Supermesiaci.

(Ne)viditeľné planéty

Začnime tým, čo, paradoxne, neuvidíme. Merkúr je v konjunkcii so Slnkom a preto ho nebude možné pozorovať niekoľko týždňov. Začiatkom mesiaca Venuša zapadá asi 2 hodiny po Slnku, potom bude klesať čoraz viac na západnom obzore a koncom júla bude nepozorovateľná.

Viditeľnosť Marsu je analogická s viditeľnosťou Venuše. Takže na oblohe ho ešte chvíľu uvidíme,

Jupiter začne byť hlavným hrdinom nočnej oblohy v druhej polovici noci. Saturn vychádza na oblohe okolo polnoci a bude stúpať stále vyššie na oblohe a kulminovať na juhu pred úsvitom

Urán a Neptún sú pozorovateľné len ďalekohľadmi. Prvý menovaný je na tom podobne ako Jupiter. Neptún vychádza asi hodinu po Saturne a najlepšie je pozorovateľný uprostred noci.

Mnohé konjunkcie

Mesiac a Saturn sú v konjunkcii medzi 6. a 7. júlom, Mesiac a Jupiter v noci z 10. na 11. júla a Mesiac, Venuša a Mars 20. júla.

V týchto dňoch takmer za zenitom nájdeme aj takzvaný letný trojuholník. Teda 3 žiarivé hviezdy Vegu, Altair a Deneb, v súhvezdí Lira, Aquila a Cigno.