Švajčiarsky permafrost je na rekordných úrovniach. Je teplejší ako kedykoľvek predtým

Permafrost je trvalo zamrznutá pôda v polárnych oblastiach alebo vo vysokých horách. Sú to oblasti, ktoré boli dlho považované za večný ľad – kde sú aj skaly zamrznuté a vždy prevláda krutý chlad. To sa ale mení extrémne rýchlo.

Podľa odborníkov je permafrost vo Švajčiarskych Alpách teplejší ako kedykoľvek predtým od začiatku koordinovaných meraní pred 25 rokmi.

Rekordné hodnoty z roku 2024

V roku 2024 boli podľa Akadémie prírodných vied zaznamenané rekordné hodnoty prakticky na všetkých miestach a takmer vo všetkých meraných kategóriách. Jedným z dôvodov bolo skoré sneženie na jeseň 2023. Tým sa ukladá teplo v pôde. Bez snehu zimný chlad ľahšie preniká do hornín.

„Neexistuje len jedna rekordná hodnota, ale takmer výlučne rekordné hodnoty,“ vysvetľuje Jeannette Noetzli z Inštitútu pre výskum snehu a lavín WSL v Davose. WSL spolu s niekoľkými ďalšími inštitútmi prevádzkuje švajčiarsku monitorovaciu sieť permafrostu Permos s 23 vrtmi.

Okrem iného sa merajú teploty permafrostu v rôznych hĺbkach, ako aj zmeny v obsahu ľadu a vrstvy, ktorá sa v lete topí a v zime opäť zamŕza.

S vyššími teplotami sa mení aj zloženie

Akadémia uvádza, že na 23 miestach sa teplota v hĺbke desiatich metrov medzi rokmi 2014 a 2025 zvýšila o viac ako 0,8 °C.

Permafrost sa najrýchlejšie otepľuje v oblastiach, kde sú priemerné ročné teploty pod dva stupne Celzia a kde je málo ľadu, napríklad na skalných stenách nad 3 500 metrov. Roztopená vrstva na všetkých miestach zhrubla, na niektorých až o niekoľko metrov. Na Schilthorne v Bernských Alpách táto vrstva v zime prvýkrát v roku 2024 úplne nezamrzla.

Dôvodom je zmena klímy. Hydrologické roky 2022, 2023 a 2024 patrili medzi päť najteplejších zaznamenaných rokov od začiatku merania teploty v roku 1864. Hydrologický rok začína v októbri, teda od októbra 2021 do septembra 2022. Teploty v týchto rokoch boli o 1,44 až 1,9 stupňa vyššie ako priemer za obdobie rokov 1991 – 2020.