Svet čelí hrozbe sucha: V mnohých oblastiach môže voda dôjsť už v tomto desaťročí

Vedci dlhodobo upozorňujú, že klimatická zmena, ktorú poháňa spaľovanie fosílnych palív, zásadne narúša prirodzený kolobeh vody na Zemi. Výsledkom je čoraz väčšia nerovnováha medzi zrážkami, odparovaním a zásobami vody. Menej jasné však doposiaľ bolo, kedy a kde presne dôjde k extrémnym suchám, ktoré by mohli viesť k takzvanému „dňu nula“. Nový výskum publikovaný v časopise Nature Communications prináša na tieto otázky znepokojivé odpovede.

Podľa vedúceho autora štúdie, klimatológa Christiana Franzkeho z univerzity v juhokórejskom Pusane, ide o prvý rozsiahly výskum, ktorý pomocou viacerých klimatických modelov predpovedá pravdepodobnosť a časový rámec extrémneho nedostatku vody. „Deň nula je moment, keď otočíte kohútikom a voda jednoducho netečie,“ vysvetlil pre televíziu CNN.

Takéto situácie vznikajú kombináciou viacerých faktorov – dlhodobého sucha, nízkych hladín riek a vodných nádrží, ako aj prudko rastúceho dopytu po vode zo strany obyvateľstva, poľnohospodárstva a priemyslu. Výsledkom je kritický stav, keď dopyt výrazne prevyšuje dostupné zásoby.

Podľa výsledkov štúdie bude do konca tohto storočia takmer tri štvrtiny regiónov ohrozených suchom čeliť vysokému riziku trvalého a vážneho nedostatku vody – ak ľudstvo nezníži spaľovanie fosílnych palív. Ešte alarmujúcejšie je, že viac ako tretina týchto oblastí, vrátane západu USA, môže dosiahnuť „deň nula“ už v 20. alebo 30. rokoch tohto storočia.

Kde je hrozba sucha najväčšia?

Svet už v minulosti zažil niekoľko varovných príkladov. Kapské Mesto v Juhoafrickej republike bolo v rokoch 2017 a 2018 na pokraji úplného kolapsu zásobovania vodou po niekoľkých extrémne suchých rokoch. Mestu sa podarilo katastrofe vyhnúť len vďaka prísnym úsporným opatreniam a nadpriemerným zrážkam v roku 2018. Podobne indické mesto Čennaj v roku 2019 takmer vyschlo, keď monzúnové dažde zlyhali a nádrže sa vyprázdnili. Obyvatelia stáli hodiny v radoch na vodu dovážanú cisternami v horúčavách.

Riziko „dňa nula“ však dnes čelí aj množstvo ďalších veľkomiest – od Teheránu a Kábulu až po Mexico City či Los Angeles. Mnohé z nich sa rýchlo rozrastajú, pričom infraštruktúra a vodné zdroje už teraz nestíhajú pokrývať potreby obyvateľstva. Štúdia upozorňuje, že najviac zasiahne chudobnejšie komunity, ktoré majú obmedzený prístup k vode a často nemajú prostriedky na jej zabezpečenie.

Najviac ohrozené sú oblasti Stredomoria, južnej Afriky, časti Ázie a Austrálie, kde sa podľa modelov budú obdobia sucha nielen predlžovať, ale aj častejšie opakovať. Tieto regióny nebudú mať dostatok času na obnovu zásob vody medzi jednotlivými epizódami sucha. Následky budú ničivé – od zničených úrod až po kolaps ekosystémov. V niektorých oblastiach sa dokonca otvára otázka, či v nich bude dlhodobo možné žiť.

Vedci preto zdôrazňujú potrebu zrýchliť prechod na čisté zdroje energie a zlepšiť hospodárenie s vodou. Obrovské množstvá vody sa totiž každoročne strácajú kvôli netesným potrubiam a zlej správe vodných systémov. Okrem toho je potrebné lepšie plánovať priemyselný rozvoj – najmä v oblastiach, kde už teraz hrozí nedostatok vody.

Klimatológ Richard Allan z University of Reading, ktorý sa na výskume nezúčastnil, označil túto štúdiu za „dôležitý dôkaz o tom, ako sa suchá budú zhoršovať kombináciou klimatického otepľovania a rastúcej spotreby vody“. Podľa neho ide síce o „mapu pravdepodobnosti, nie presnú predpoveď“, no už teraz kreslí obraz zhoršujúceho sa boja o vodné zdroje, ktorý sa začína naplno prejavovať.

Svet tak stojí pred zásadnou výzvou – naučiť sa hospodáriť s vodou rozumnejšie, kým ešte tečie z kohútikov. Ak sa to nepodarí, „deň nula“ sa môže stať realitou skôr, než si dokážeme predstaviť.