Najnovšia správa OSN potvrdzuje obavy klimatológov – globálne otepľovanie sa už nedá udržať pod hranicou 1,5 °C. Aj keby sa krajiny okamžite zaviazali k razantnému znižovaniu emisií, prekročeniu tejto úrovne sa podľa odborníkov nevyhneme.
Len niekoľko dní pred klimatickým summitom COP30 v brazílskom Beleme zverejnil Program OSN pre životné prostredie (UNEP) výročnú správu o stave emisií skleníkových plynov.
Záver je jednoznačný – svet sa nepohybuje dostatočne rýchlo, aby splnil kľúčový cieľ Parížskej dohody z roku 2015, teda udržať nárast globálnej teploty do 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou érou.
Podľa správy sa globálne otepľovanie už v nasledujúcom desaťročí dostane nad hranicu 1,5 °C, aj keby štáty dodržali svoje súčasné klimatické záväzky. Ak sa trend nezmení, do konca storočia sa svet oteplí o 2,3 až 2,5 °C. To by znamenalo dramatický nárast extrémov – od sucha a požiarov až po záplavy a kolaps ekosystémov.
Rok 2024 bol pritom už teraz najteplejším v histórii meraní s priemernou teplotou o viac než 1,5 °C vyššou ako v predindustriálnom období. Hoci ešte nejde o oficiálne dlhodobé prekročenie, odborníci varujú, že ide len o otázku času.
Autori správy zdôrazňujú, že ani okamžité zníženie emisií o desiatky percent by už neodvrátilo krátkodobé prekročenie limitu. „Rozhodujúce a rýchle kroky môžu prekročenie len oddialiť, nie mu zabrániť,“ uvádza UNEP.
Aby bolo možné udržať oteplenie na hranici 1,5 °C, emisie by sa museli do roku 2035 znížiť až o 55 % oproti úrovni z roku 2019. To je však v ostrom kontraste s realitou – podľa odhadov sa do roku 2035 podarí dosiahnuť len približne 15-percentné zníženie.
Napriek pesimistickým vyhliadkam UNEP zdôrazňuje, že každé desatinné číslo má význam. Každé oneskorenie, každý neuskutočnený plán znamená väčšie riziko a vyššie náklady v budúcnosti.
Klimatický summit COP30 tak bude kľúčovým testom politickej vôle – či krajiny konečne premenia svoje záväzky na konkrétne činy.