Poznáme nový marcový rekord: Takto nízko ešte teplota nikdy neklesla

V minulom týždni zaznamenala antarktická výskumná stanica Vostok mimoriadne nízku teplotu. V utorok tu bolo nameraných −76,4 °C, čo predstavuje najnižšiu hodnotu zaznamenanú v Antarktíde počas marca a zároveň aj globálny rekord pre tento mesiac, informuje portál In-počasí.

Teploty boli na tejto stanici po celý minulý týždeň výrazne podpriemerné. Vostok pritom patrí k najchladnejším miestam na Zemi − nachádza sa vo vnútrozemí Antarktídy vo vysokej nadmorskej výške cez 3 400 metrov.

Kombinácia vysokej polohy, veľké vzdialenosti od oceánu a dlhodobo stabilného anticyklonálneho počasia tu často vedie k extrémne nízkym teplotám.

Mimoriadna zima pre marec

Marcové hodnoty obvykle ešte nebývajú také extrémne ako počas antarktickej zimy, ktorá vrcholí v júli a auguste. Aj preto je dosiahnutá hodnota mimoriadna. Pre porovnanie – absolútne minimum namerané na stanici Vostok je −89,2 °C (z roku 1983), čo je zároveň najnižšia priamo zmeraná teplota vzduchu na Zemi.

Výrazne podpriemerné teploty v oblasti súvisia s veľmi stabilným počasím a minimálnou oblačnosťou, ktorá umožňuje intenzívne vyžarovanie tepla z povrchu snehu a ľadu. Ochladzovanie ďalej podporuje aj nadmorská výška stanice a extrémne suchý vzduch.

Masa neobvykle studeného vzduchu sa ale držala iba v centrálnych častiach. Na pobreží bolo naopak teplejšie, než je bežné. 

Extrémne nízke teploty sú v centrálnej Antarktíde relatívne bežné počas zimy, avšak takto nízka hodnota už v marci je veľmi neobvyklá a ukazuje na výraznú.

Najnižšia teplota v histórii meraní

Najnižšia spoľahlivo nameraná teplota na Zemi bola −89,2 °C. Tento extrém bol zaznamenaný 21. júla 1983 na ruskej výskumnej stanici Vostok Station v oblasti Antarktídy.

Stanica Vostok sa nachádza vo vnútrozemí Antarktídy, ďaleko od oceánu a vo vysokej nadmorskej výške (približne 3 488 m n. m.). Kombinácia viacerých faktorov spôsobuje extrémne mrazy − dlhá polárna noc (mesiace bez slnečného žiarenia), veľmi suchý vzduch, jasná obloha umožňujúca intenzívne vyžarovanie tepla, vysoká nadmorská výška či izolácia od teplejších morských vplyvov.

Zaujímavosťou je, že satelitné merania naznačili ešte nižšie teploty, a to až okolo −93 °C. Tieto hodnoty však nepochádzajú z klasických meteorologických staníc, ale z diaľkového merania povrchu snehu, preto sa nepovažujú za oficiálne rekordy.

Pri takýchto teplotách je vzduch extrémne suchý a pľúca sa rýchlo ochladzujú, odkrytá pokožka môže omrznúť už za niekoľko minút, technika (ako batérie či palivá) často prestávajú fungovať, dýchanie je bolestivé a náročné.

O tom, aké je žiť v najchlanejšom meste na svete, sa môžete dočítať v tomto článku >>>

Najnižšia teplota, aká môže fyzikálne existovať, je tzv. absolútna nula (−273,15 °C). Na Zemi sa k nej však ani zďaleka nepribližujeme – rekord z Antarktídy je „len“ jej zlomkom.