Svet začal rokovať o zmluve o plastoch. Čo je jej zmyslom?
Vyjednávači zo 175 krajín začali v utorok rokovať o celosvetovej dohode, ktorá zníži znečistenie plastmi.
Vyjednávači zo 175 krajín začali v utorok rokovať o celosvetovej dohode, ktorá zníži znečistenie plastmi. Nachádzajú sa všade od horských vrcholov po hlboké oceány, v ľudskej krvi aj v materskom mlieku. Informuje o tom TASR.
„Svet sa na nás spolieha, že prídeme s novou zmluvou, ktorá bude riadiť kroky a medzinárodnú spoluprácu, potrebnú pre budúcnosť bez plastov,“ povedal Luis Valdivieso, predseda vyjednávaní pod vedením OSN v kanadskej Ottawe.
„Nezlyhajme,“ dodal Valdivieso, keď otváral utorkové zasadnutie. To bude trvať do 29. apríla.
Krajiny sa v roku 2022 dohodli na dokončení prvej takejto zmluvy do konca roka 2024. V rámci tejto zmluvy majú byť navrhnuté konkrétne opatrenia v boji proti znečisteniu plastmi.
Čo je zmyslom zmluvy?
Stretnutie v Ottawe je pokladané za rozhodujúce. Ide totiž o predposledné zasadnutie pred záverečným kolom rokovaní v Južnej Kórei koncom tohto roka.
Plasty sa stali „nevratnou spotrebiteľskou kultúrou“, uviedol kanadský minister životného prostredia Steven Guilbeault. „Sme tu, pretože priznávame, že musíme odvrhnúť túto jednorazovú výrobu,“ dodal.
Aj keď je široký konsenzus o potrebe zmluvy, environmentálni aktivisti žiadajúci 75-percentné zníženie produkcie plastov do roku 2040 majú rozpory s krajinami vyrábajúcimi ropu a s priemyslom produkujúcim plasty.
Iba deväť percent plastov sa totižto recykluje. Podľa OECD prispenie plastov ku globálnemu otepľovaniu sa môže do roku 2060 viac než zdvojnásobiť - v roku 2019 to bolo 3,4 percenta globálneho otepľovania.
