Svietiace oblaky sa už čoskoro objavia na nočnej oblohe. Ide o jeden z najkrajších úkazov

Nočné svietiace oblaky (skratka NLC z angl. noctilucent clouds) sú atmosférickým fenoménom, pri ktorom sa oblaky nachádzajú vo vysokých vrstvách atmosféry a odrážajú svetlo z nižších nadmorských výšok. Tento efekt je najviac viditeľný tesne po západe slnka alebo pred východom slnka, keď je slnečné svetlo stále prítomné v horných vrstvách atmosféry, zatiaľ čo na povrchu je už tma.

To spôsobuje, že oblaky sa javia ako svietiace alebo luminescentné. Nočné svietiace oblaky je možné pozorovať najčastejšie v období okolo letného slnovratu, keď sa Slnko nachádza 6° až 16° pod horizontom.

Vrstva pevných častíc vo vrchnej časti mezosféry vo výškach 80 – 85 km je osvetlená slnečným svetlom a súčasne pozadie je dostatočne tmavé. Oblaky sú pozorovateľné na severnej aj južnej pologuli, hlavne vo väčších zemepisných šírkach – od 50° do 70°. Často sú však viditeľné aj z nášho územia. 

Vznik nočných svietiacich oblakov

Nočné svietiace oblaky vznikajú nabaľovaním ľadových kryštálikov na častice prachu, ktoré v tejto výške zanechal meteorický prach, sopečné erupcie ale aj priemyselná ľudská činnosť. Niektoré štúdie dospeli k záveru, že časť tohto oblaku mohla vzniknúť zamrznutím vody vyvrhnutej do atmosféry raketoplánom.

Taktiež však bolo pozorované, že aspoň 3 percentá ľadových kryštálov, ktoré ich tvoria, sú pozostatky meteoritov. Ide o takzvaný „meteoritový dym“.

Teórie o spojení s klimatickými zmenami

Existujú teórie, podľa ktorých je tento úkaz spojený s klimatickými zmenami a ľudskou činnosťou. Odpoveď na túto i ďalšie otázky spojenými s touto oblačnosťou hľadá družica AIM.

Aeronomy of Ice in the Mesosphere (AIM) je americká vedecká družica prevádzkovaná agentúrou NASA. Zameraná je na štúdium polárnych mezosférických oblakov.

Družica bola vynesená 25. apríla 2007 raketou Pegasus-XL, odpálenej z lietadla Lockheed L-1011.

Polárne mezosférické oblaky sa vyskytujú vo výške zhruba 80 kilometrov nad povrchom, teda omnoho vyššie ako iné druhy oblakov. Družica AIM pomáha určiť, aké faktory (teplota, vodné pary a prachové častice) môžu viesť k formovaniu tohto typov oblakov. Polárne mezosférické oblaky sú pomerne novým javom a prvýkrát boli pozorované v roku 1885.