Tajomstvo dlhovekosti: Vedci odhalili, prečo sa veľryby dožívajú viac ako 200 rokov. Budú to vedieť aplikovať na ľudí?

Veľryba grónska, známa aj ako bowhead whale, patrí medzi najdlhšie žijúce cicavce na Zemi. Váži približne 80 ton a svoj život trávi v ľadových vodách Arktídy. Už desaťročia vedcov zaujímalo, ako dokáže toto obrovské zviera prežiť také dlhé obdobie bez vážnych chorôb, ktoré bežne postihujú iné druhy, vrátane človeka. Odpoveď teraz prináša výskum zverejnený v prestížnom vedeckom časopise Nature.

Tím odborníkov z University of Rochester v New Yorku pod vedením biologičky Very Gorbunovej objavil, že veľryby majú mimoriadne účinný systém opravy poškodenej DNA. Všetky živé organizmy počas života čelia poškodeniam genetického materiálu, no nie všetky ich dokážu rovnako dobre opraviť. Zatiaľ čo u ľudí sa časom hromadia mutácie a zvyšuje sa riziko rakoviny či starnutia, veľryba grónska si dokáže svoju DNA udržiavať v omnoho lepšom stave.

Podľa výskumu je za tým proteín nazývaný CIRBP (cold-inducible RNA-binding protein), ktorý sa aktivuje v chlade. Tento proteín napomáha oprave jedného z najzávažnejších typov poškodenia DNA – keď dôjde k pretrhnutiu oboch reťazcov dvojitej špirály. Veľryby, ktoré trávia celý život vo veľmi chladných vodách, produkujú až stonásobne viac CIRBP ako ľudia. Vďaka tomu sú ich bunky schopné opravovať poškodenia presnejšie a efektívnejšie, bez potreby odstraňovania buniek.

Vedci testovali tento jav aj v laboratóriu. Keď zvýšili hladinu CIRBP v ľudských bunkách, zistili, že dokážu opraviť až dvojnásobné množstvo poškodenej DNA oproti normálu. Podobné pokusy vykonali aj na drozofilách (octomilkách), kde vyššia hladina tohto proteínu viedla nielen k dlhšiemu životu, ale aj k lepšej odolnosti voči mutáciám spôsobeným žiarením. Podľa Gorbunovej to dokazuje, že u ľudí existuje priestor na zlepšenie prirodzenej schopnosti tela regenerovať sa.

Bude možné tajomstvo dlhovekosti aplikovať aj na ľudí? 

„Ľudia si dlhé roky mysleli, že oprava DNA už nemôže byť efektívnejšia, že dosahujeme biologické maximum. No veľryba grónska to zvláda lepšie než my,“ uviedla Gorbunová. Jej tím sa teraz snaží zistiť, či by sa podobný mechanizmus dal aktivovať aj u človeka, napríklad vystavením chladu alebo pomocou liekov.

Vedci chovajú laboratórne myši so zvýšenou hladinou CIRBP, aby zistili, či sa im vďaka tomu predĺži životnosť. Zároveň plánujú skúmať, či má na hladinu tohto proteínu vplyv napríklad otužovanie alebo studené sprchy. Ak by sa potvrdilo, že aj krátkodobé vystavenie chladu dokáže stimulovať tvorbu CIRBP, mohlo by to byť pre človeka dostupným spôsobom, ako podporiť regeneráciu buniek a spomaliť starnutie.

Gorbunová však upozorňuje, že nie každý je ochotný plávať v ľadovej vode, preto sa hľadajú aj farmakologické cesty, ako napodobniť tento efekt. Ak by sa vedcom podarilo vytvoriť látku, ktorá dokáže v tele aktivovať CIRBP, mohlo by to znamenať prelom v medicíne – od spomalenia starnutia, cez ochranu orgánov pri transplantáciách, až po regeneráciu tkanív po operáciách.

Podľa ďalšieho experta Gabriela Balmusa z University of Cambridge by zlepšenie schopnosti buniek opravovať DNA mohlo zásadne spomaliť proces starnutia a predchádzať chorobám súvisiacim s vekom. Zároveň však varuje, že pre človeka to nebude jednoduché. Na rozdiel od veľrýb musíme nájsť rovnováhu medzi posilnením opravných procesov a prirodzenými limitmi ľudského tela.

Aj keď sa praktické využitie tohto objavu ešte len skúma, jedno je isté: veľryba grónska sa opäť stala inšpiráciou pre vedu. Jej schopnosť prežiť v extrémnom chlade, odolávať chorobám a dožiť sa dvoch storočí ukazuje, že príroda stále skrýva odpovede na otázky, ktoré by mohli jedného dňa pomôcť aj človeku žiť dlhšie a zdravšie.