Zmena klímy a zásahy človeka do krajiny patria už dlhé roky medzi hlavné hrozby pre biodiverzitu planéty. Rastúce teploty, častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav, ale aj odlesňovanie, poľnohospodárska expanzia či urbanizácia postupne znižujú kvalitu a rozsah prirodzených biotopov. Doteraz však nebol dostatočne preskúmaný kombinovaný vplyv týchto dvoch faktorov na živočíšne druhy v globálnom meradle.
Práve na túto medzeru v poznaní sa zamerali autori novej vedeckej štúdie, ktorá bola publikovaná v prestížnom odbornom časopise Global Change Biology. Výskumníci v nej upozorňujú, že do konca tohto storočia bude takmer osemtisíc druhov zvierat čeliť extrémnym horúčavám a zároveň výrazným zmenám vo využívaní pôdy v oblastiach, kde dnes nachádzajú najvhodnejšie podmienky na život. Podľa odborníkov môže takáto kombinácia faktorov mnohé z nich priviesť až na samotnú hranicu vyhynutia.
Medzi najviac ohrozené patria nielen menej známe druhy, ale aj približne dvetisíc stavovcov, teda živočíchov s chrbticou. Ide o skupinu, do ktorej patria cicavce, vtáky, plazy a obojživelníky, často zohrávajúce kľúčovú úlohu v ekosystémoch. Ich úbytok by mohol spustiť reťazové reakcie s ďalekosiahlymi následkami pre celé prírodné prostredie.
V rámci štúdie vedci analyzovali až 30-tisíc druhov obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov z rôznych častí sveta. Skúmali, ako budú na tieto živočíchy pôsobiť budúce extrémne teploty a predpokladané zmeny vo využívaní pôdy, najmä v ich prirodzených biotopoch. Biotop pritom predstavuje prostredie, v ktorom má daný druh najvhodnejšie podmienky na prežitie, rozmnožovanie a dlhodobú existenciu.
Vedci varujú pred katastrofickým scenárom
Potenciálne dôsledky výskumníci hodnotili v štyroch rôznych scenároch vývoja, od optimistického až po výrazne pesimistický. Najhorší z nich naznačuje, že mnohé analyzované druhy by mohli čeliť nepriaznivým podmienkam na viac než polovici svojho súčasného geografického rozšírenia. To by pre ne znamenalo dramatické obmedzenie životného priestoru a výrazné zníženie šancí na prežitie.
Ani najoptimistickejší scenár však neponúka úplne upokojujúci obraz. Aj v ňom by totiž boli živočíšne druhy vystavené nevhodným podmienkam spôsobeným kombináciou zmeny klímy a využívania pôdy približne na desiatich percentách svojho areálu. Už takýto rozsah zásahov môže mať vážne následky, najmä pre druhy s úzkou ekologickou toleranciou alebo obmedzeným výskytom.
„Naše výskumy zdôrazňujú, aké dôležité je zohľadňovať spoločný vplyv viacerých hrozieb, aby sme dokázali lepšie odhadnúť ich skutočné dôsledky,“ uviedla doktorka Reut Vardi z Univerzity v Oxforde, ktorá je jednou z autoriek štúdie. Zároveň upozornila na naliehavú potrebu globálnych ochranných a zmierňujúcich opatrení, ktoré by mohli zabrániť masívnym stratám biodiverzity.
Vedci zároveň identifikovali regióny, kde budú kombinované účinky zmeny klímy a využívania pôdy obzvlášť výrazné. Medzi najohrozenejšie oblasti patrí tropický Sahel v Afrike, Blízky východ a rozsiahle časti Brazílie. Ide o regióny, ktoré už dnes čelia extrémnym teplotám, suchám či intenzívnej ľudskej činnosti, a ďalšie zmeny môžu ich ekosystémy zásadne destabilizovať.
Autori štúdie zdôrazňujú, že budúce environmentálne zmeny môžu radikálne pretvoriť globálnu biodiverzitu. Kľúčové preto bude včas identifikovať oblasti a druhy, ktoré sú najviac ohrozené, a zároveň obmedzovať súbežné hrozby, ktoré sa navzájom posilňujú. Bez koordinovaných medzinárodných krokov by mohol svet v priebehu niekoľkých desaťročí prísť o tisíce živočíšnych druhov, čo by malo vážne dôsledky nielen pre prírodu, ale aj pre samotného človeka.
