Takto by vyzerala zimná olympiáda mimo našej planéty. V akých športoch by sa súťažilo?

Optimistické vízie pilotovaných misií na Mars či trvalých kolónií na Mesiaci sa v posledných rokoch začínajú stretávať s realitou. Ukazuje sa, že technické, logistické aj biologické prekážky sú oveľa väčšie, než sa kedysi tvrdilo. Snívanie je však stále zadarmo, a tak sa pri pohľade na končiace sa zimné hry môžeme zamyslieť nad tým, ako by vyzeralo športové podujatie za hranicami našej planéty. Podobnými úvahami sa zaoberali aj redaktori portálu Space.com, ktorí analyzovali, prečo je Zem v slnečnej sústave v podstate jediným miestom vhodným na klasické zimné športy.

Lyžovanie je ikonou zimných olympiád a práve ono by mimo Zeme narazilo na najväčšie problémy. Na Mesiaci jednoducho nie je sneh. Aj keď astronaut Apolla 17 Harrison Schmitt tvrdil, že mu skúsenosti z bežeckého lyžovania pomohli pri pohybe po mesačnom povrchu, išlo skôr o techniku pohybu než o samotný šport. Mars síce disponuje obrovskými zásobami ľadu, no väčšinou ide o zmrznutý oxid uhličitý. Tento takzvaný suchý ľad sa pri zahriatí mení priamo na plyn a pod tlakom sa správa úplne inak než voda. Chýba tu tenká vrstvička kvapaliny medzi lyžou a povrchom, ktorá na Zemi umožňuje plynulý sklz. Lyžovanie na Marse by si vyžadovalo úplne nové vybavenie a možno by sa ukázalo ako prakticky nemožné.

Ešte exotickejšie podmienky by panovali na vzdialených telesách, ako je Pluto. Jeho povrch tvorí dusíkový a metánový ľad, ktorý je extrémne tvrdý a nehostinný. Slabá gravitácia by sa mohla zdať ako výhoda, no v skutočnosti by spôsobila problémy. Lyžiar by nemal dostatočný prítlak, aby sa vôbec dokázal odraziť alebo stabilne kĺzať po povrchu. Podobné ťažkosti by čakali aj na ľadových mesiacoch plynných obrov.

Europa, mesiac Jupitera, má síce povrch tvorený prevažne vodným ľadom, no teploty okolo mínus 170 stupňov Celzia z neho robia extrémne tvrdú masu. Navyše prakticky neexistujúca atmosféra znemožňuje vznik lubrikačnej vrstvy, na ktorej sú pozemské zimné športy závislé. Na mesiacoch Saturnu, Uránu či Neptúna by boli podmienky ešte drsnejšie, keďže sú ďalej od Slnka a ľad je tam ešte rigidnejší. Výnimkou sú len niektoré telesá, ako Titan alebo Triton, kde by sa teoreticky dali hľadať alternatívne riešenia.

V akých športoch by sa súťažilo?

O niečo nádejnejšie vyzerajú športy, ktoré sa spoliehajú na ľad, nie na sneh. Aj tie však čelia veľkým obmedzeniam. Na južnom póle Mesiaca sa síce nachádzajú zásoby vodného ľadu ukryté v kráteroch, no nejde o hladké zamrznuté jazerá. Ľad je zmiešaný s prachom a úlomkami hornín, takzvaným regolítom. Rýchlokorčuľovanie či krasokorčuľovanie na takomto povrchu by bolo prakticky nemožné, aspoň kým sa neuskutočnia detailné prieskumy priamo na mieste.

Prírodné ľadové dráhy pre boby, sane či skeleton by mimo Zeme neexistovali vôbec. Jedinou reálnou možnosťou by boli umelo vybudované športoviská v uzavretých priestoroch. Mnohé olympijské disciplíny sa už dnes konajú v halách, takže teoreticky by mesačná kolónia mohla postaviť krytý zimný štadión. Gravitácia, ktorá je na Mesiaci len šestinová oproti Zemi, by úplne zmenila charakter krasokorčuľovania. Skoky by trvali omnoho dlhšie a špičkoví športovci by dokázali vykonať neuveriteľné množstvo rotácií.

Realita by však bola oveľa prozaickejšia. Voda by bola na Mesiaci extrémne vzácna surovina, určená predovšetkým na pitie, výrobu kyslíka a paliva. Udržiavať ľadovú plochu by bolo porovnateľne náročné ako prevádzkovať bazén v púšti. Podobná situácia by panovala aj na Marse, kde by síce bol suchý ľad dostupný, no kvalitný vodný ľad vhodný na šport by zostal luxusom. Aj keď má ľad na póloch dokonca aj Merkúr, predstava korčuľovania na tejto planéte je skôr absurdná než reálna.

Zaujímavý obrat prinášajú až ľadové mesiace plynných obrov. Na mnohých z nich je vodný ľad bežnou súčasťou povrchu. Ak by tam raz vznikli kolónie, vnútorné klziská by mohli byť relatívne dostupné. Dokonca by bolo možné postaviť snehové generátory a prekryť krátery kupolami, čím by sa vytvorili umelé lyžiarske strediská chránené pred extrémnym chladom a vákuom.

Nízka gravitácia by však dramaticky menila dynamiku športov. Na Ganymede, ktorý má najsilnejšiu gravitáciu spomedzi týchto mesiacov, ide stále len o približne jednu siedminu zemskej hodnoty. Zjazdové lyžovanie by stratilo na intenzite, keďže športovci by sa pohybovali pomalšie. Naopak, skoky na lyžiach by mohli byť dychberúce, keďže každý let by sa zdal nekonečný a pristátie by prebiehalo mimoriadne jemne.

Vonkajšie vs vnútorné športoviská

Otázkou zostáva, či by sa vôbec dalo športovať vonku. Extrémny chlad a absencia atmosféry bránia vzniku tenkej vrstvy vody medzi korčuľou a ľadom. Už na Zemi pritom rozdiel niekoľkých stupňov Celzia mení vlastnosti ľadu tak, že rýchlokorčuliari a hokejisti preferujú iné podmienky než krasokorčuliari. Na Europe by bez technologických úprav nebolo možné korčuľovať vôbec. Teoreticky by pomohli kratšie a ostrejšie nože, ktoré by zvýšili tlak na menšiu plochu, no ani to by zrejme nestačilo.

Niektoré disciplíny by sa dali prispôsobiť jednoduchšie. Biatlon by okrem streľby čelil najmä problému samotného pohybu na lyžiach. Skialpinizmus, ktorý sa po prvý raz objavil aj na zimných hrách, by na iných svetoch vyzeral úplne inak. Na Marse alebo Ganymede by si bolo možné predstaviť preteky v náročnom teréne, kde by športovci šliapali po skalách a kĺzali sa späť dole po zmesi ľadu a regolitu, spoliehajúc sa na nízku gravitáciu a ochranné obleky.

A čo taký hokej?

Ľadový hokej by si vyžadoval len drobné úpravy, napríklad ťažší puk, aby neustále nelietal vzduchom. Curling by bol kapitolou samou o sebe. Keďže len jediné miesto na Zemi poskytuje horninu vhodnú na výrobu curlingových kameňov, nájsť mimozemskú alternatívu by bola výzva. Na druhej strane, zvláštne správanie kameňov v nízkej gravitácii by mohlo pomôcť lepšie pochopiť fyziku tohto záhadného športu.

Zimná olympiáda mimo našej planéty by teda nebola len oslavou športu, ale aj experimentom na hranici vedy a techniky. Aj keď sa jej uskutočnenia v dohľadnej budúcnosti zrejme nedožijeme, už samotná predstava ukazuje, ako úzko sú zimné športy späté s jedinečnými podmienkami našej Zeme.