Európa aktuálne čelí mimoriadne intenzívnej zime, ktorá sa svojou silou nepochybne zapíše do klimatických kroník posledných dekád. Črtá sa ďalšie ochladenie, takže zima ešte v Európe rozhodne nekončí.
Mohutný vpád arktického vzduchu, ktorý na konci decembra a v januári pohltil kontinent, vykazuje parametre porovnateľné s legendárnym januárom 2017 – a to nielen geografickým rozsahom, ale aj dĺžkou trvania mrazov.
Zima v Európe je poriadne mrazivá a aj zasnežená, čo sa nestáva každý rok. Od Škandinávie až po východnú Európu klesajú nočné minimá pravidelne pod -15 °C, pričom vo vnútrozemí a na severe nie sú zriedkavé ani hodnoty atakujúce hranicu -20 °C. Nejde pritom len o krátkodobé nočné výkyvy; mrazivé počasie pretrváva aj počas dňa, čo spôsobuje, že sneh a ľad sa v nížinách udržiava bez náznaku topenia.
Aktuálne je ešte veľmi mrazivo vo východnej Európe, pričom kritická situácia vládne najmä na Ukrajine. Tam v vlna chladu tvrdo naráža na oslabenú energetickú infraštruktúru. Mestá ako Kyjev, Dnipro či Záporožie čelia pri teplotách medzi -15 a -20 °C výpadkom vykurovania a obmedzeným dodávkam elektriny. V tomto kontexte už mráz nepredstavuje len meteorologický fenomén, ale stáva sa priamym ohrozením života obyvateľstva.
Z hľadiska meteorológie je aktuálna zima v Európe spôsobená viacerými faktormi, ale najmä oslabeným polárnym vírom. Mohutná tlaková výš medzi Grónskom a severným Atlantikom blokuje teplejšie oceánske prúdenie, a zároveň táto bariéra otvára „arktický koridor“, ktorým prúdi ľadový vzduch zo severovýchodu priamo do vnútra Európy. Teplotné anomálie v najchladnejších oblastiach Európy dosahujú lokálne až -15 °C oproti dlhodobému priemeru.
Predpovedné modely naznačujú, že táto zima má „viacpulzný“ charakter. Po extrémne mrazivej prvej polovici mesiaca sa na kontinente očakáva ďalšia vlna ochladenia, a to okolo 19. až 21. januára, ktorá zasiahne najmä strednú a východnú Európu.
Tento vývoj presne koreluje s prognózami pre sezónu 2025 – 2026, ktorá bola predpovedaná ako dynamická a plná kontrastov, predovšetkým kvôli menej stabilnému polárnemu víru a stratosférickým poruchám, ktoré uľahčujú prienik mrazov hlboko na juh.
Extrémny mráz bude vo východnej Európe dominovať ešte niekoľko dní. Hoci teploty môžu začať rásť len pozvoľna, kombinácia snehovej pokrývky, jasnej oblohy a bezvetria udrží riziko silných mrazov na vysokých hodnotách až do konca januára. Najviac ohrozené zimou a mrazom zostávajú Balkán a krajiny ako Ukrajina a západné Rusko.
Táto poveternostná udalosť jasne potvrdzuje, že aj v ére modernej klimatickej premenlivosti dokáže európska zima ukázať svoju najdrsnejšiu tvár s okamžitým dopadom na každodenný život jej obyvateľov.