Taliani sa už vo veľkom pripravujú na erupciu supervulkánu. Chystá sa cvičenie pre civilných obyvateľov

Flegrejské polia sú kalderou v hornej časti sopky. Má priemer 13 kilometrov. Pod kalderou sa nachádza veľké jazero tekutej magmy a preto sa Flegrejským poliam hovorí aj „najnebezpečnejší supervulkán Európy“, ktorého erupcia môže ohroziť bezpečnosť státisícov ľudí.

V oblasti kaldery sú okrem iného aj mesto Pozzuoli, súčasť metropolitnej oblasti Neapol, kde žije cez 80 000 obyvateľov. V tejto oblasti sú dlhodobo zaznamenané silné seizmické otrasy, ktoré vyvolávajú medzi obyvateľmi čoraz väčšie obavy. V posledných mesiacoch prebiehajú práce na pláne hromadnej evakuácie v prípade výbuchu tohto supervulkánu.

Hromadné civilné cvičenie

Vo štvrtok 3. októbra o 18.00 h sa v Auditorium della Porta del Parco di Bagnoli za prítomnosti vedúcich regionálnej a obecnej civilnej ochrany a dotknutých obcí uskutoční stretnutie s občanmi na tému "EXE Flegrei 2024", počas ktorého budú predstavené plánované aktivity k príprave obyvateľstva na erupciu.

Od 9. do 12. októbra sa v Campi Flegrei uskutoční národné cvičenie kvôli riziku sopečnej erupcie, kde môžu dobrovoľne prísť aj občania potenciálne postihnutých oblastí. Testovať budú rôzne spôsoby evakuácie z evakuačných stredísk v jednotlivých obciach či mestských častiach do veľkých zberných evakuačných oblastí v celom regióne.

Tomuto hromadnému cvičeniu budú predchádzať aj komunikačné aktivity vo forme rozdávania letákov či informačných stánkov, ktoré budú rozmiestnené na viacerých strategických bodoch v obciach a mestách. Okrem toho testovať budú aj odosielanie správ IT-Alert (národný systém varovania verejnosti), ktoré budú zaslané tým, ktorí sa budú nachádzať na území Kampánie.

Podľa vedcov môže dôjsť k veľkej erupcii

Názory odborníkov na blížiacu sa erupciu sa líšia. Niektorí tvrdia, že môže dôjsť k veľkej erupcii. „Nehovoríme, že nastane erupcia, ale tvrdíme, že podmienky pre ňu sú priaznivejšie,“ uviedol jeden z autorov štúdie, ktorú zverejnil časopis Nature a šéf vedeckého tímu, Christopher Killburn. Podľa vedcov by erupcii mohli predchádzať „relatívne slabé náznaky“.

Malo by ísť napríklad o rast úrovne povrchu alebo pokles počtu zemetrasení. To znamená, že k erupcii by mohlo dôjsť pomerne „nečakane“.

„Pravdepodobnejšie sú menšie erupcie,“ tvrdí ďalší z autorov štúdie Stefano Carlino. Veľmi silná erupcia je podľa neho veľmi málo pravdepodobná. Posledná silná erupcia Flegrejských polí nastala v roku 1538. Podľa niektorých teórií erupcia sopky pred 30 tisíc rokmi prispela k vyhubeniu neandertálcov.