TANAP podľa aktivistov povoľuje ťažbu v územiach hlucháňa. Správca to odmieta

Ako informuje TASR, ochranári tvrdia, že napriek existujúcemu Programu záchrany hlucháňa hôrneho správa TANAP-u naďalej vydáva súhlasy na ťažbu v citlivých horských oblastiach. Slovensko je pritom podľa iniciatívy pod drobnohľadom Európskej komisie (EK) pre zlyhávanie v ochrane tohto ohrozeného vtáčieho druhu. Správa TANAP-u tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že všetky zásahy prebiehajú v súlade s legislatívou a odbornými dokumentmi.

Podľa aktivistov došlo od januára k povoľovaniu ťažby v siedmich lesných porastoch vrátane Žiarskej doliny v Západných Tatrách, Pavúčej doliny pod Kriváňom, Monkovej doliny v Belianskych Tatrách a nad Podspádmi pri Kacvínskej poľane. Zarážajúce podľa nich je, že práve v januári schválilo Ministerstvo životného prostredia SR nový Program záchrany hlucháňa, ktorý vymedzuje zóny s úplným zákazom zásahov. Napriek tomu Správa TANAP-u podľa iniciatívy tieto pravidlá nerešpektuje, čím údajne vystavuje Slovensko riziku stotisícových pokút zo strany EK.

Iniciatíva My sme les tvrdí, že v apríli písomne upozornila Správu TANAP-u na nezlučiteľnosť týchto zásahov s novým programom. Napriek tomu podľa ich slov došlo k ďalšiemu povoľovaniu náhodnej ťažby aj v lokalitách, kde má byť režim ochrany najprísnejší. Miroslav Kaliský z iniciatívy zdôrazňuje, že populácia hlucháňa klesla za posledných 20 rokov o viac než polovicu. Ide pritom o tzv. vlajkový druh, ktorý podľa neho indikuje zdravé horské lesy a jeho miznutie je vážnym signálom degradácie biotopov najmä kvôli lesohospodárskym zásahom.

Aktivisti upozorňujú, že Slovensko už v roku 2022 čelilo rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, ktorý poukázal na zlyhania v ochrane prírody. Doteraz však podľa nich neboli prijaté systémové riešenia ako zonácia národných parkov či úplný zákaz ťažby v biotopoch hlucháňa. V máji pritom Európska komisia adresovala Slovensku výzvu, aby do dvoch mesiacov napravilo nedostatky. Pokračujúce povoľovanie ťažby v citlivých lokalitách podľa iniciatívy naznačuje, že Slovensko nereagovalo dostatočne a vystavuje sa hrozbe vysokých pokút.

Správca tvrdenia aktivistov odmieta

Správa TANAP-u však tieto obvinenia kategoricky odmieta. Hovorkyňa správy Nina Obžutová v reakcii uviedla, že lesohospodárske činnosti sa vykonávajú len v oblastiach s tzv. aktívnym manažmentom, kde je takýto prístup potrebný a odborníkmi odporúčaný. Naopak, v lokalitách s pasívnym manažmentom sa zásahy podľa nej nerealizujú. Aktuálne sa podľa nej stále čaká na oficiálne schválenie zonácie, a preto sa postupuje podľa platných rozhodnutí a Programu záchrany hlucháňa hôrneho.

Obžutová ďalej uviedla, že asanačné ťažby sú niekedy zákonom povinné a nevykonávať ich by znamenalo porušenie zákona o lesoch. Správa TANAP-u tiež upozorňuje, že niektoré tvrdenia aktivistov sú podľa nej neodborné a nepravdivé. Kritizuje napríklad, že aktivisti často neuvádzajú presné porasty či dielce, kde údajne dochádza k nevhodným zásahom. Zdôrazňuje, že aj v oblastiach, ktoré aktivisti menujú, sa nachádzajú porasty s oboma typmi manažmentu – aktívnym aj pasívnym.

Ako príklad spomína lokalitu Pavúčia dolina, kde podľa Správy TANAP-u nikdy nebol navrhnutý pasívny manažment, a preto ani nie je dôvod na úplné obmedzenie zásahov. Napriek tomu tu žije hlucháň, čo podľa správy dokazuje, že správne vykonávaný aktívny manažment môže byť prospešný. V tejto lokalite bolo ponechaných niekoľko desiatok starých stromov na prirodzený rozklad, čo má podporiť nielen hlucháňa, ale aj iné druhy ako dutinové hniezdiče.

Konflikt medzi ochranármi a štátnou správou národného parku tak pokračuje. Kým iniciatíva My sme les vyzýva na okamžité zastavenie všetkých ťažieb v biotope hlucháňa, správa TANAP-u trvá na tom, že jej postup je odborný a zákonný. Kľúčom k vyriešeniu sporu môže byť očakávané zavedenie oficiálnej zonácie národných parkov, ktorá by jasne definovala režim hospodárenia v jednotlivých častiach chránených území. Dovtedy však budú zrejme takéto konflikty pokračovať aj naďalej.